Ústava SR, v II. hlave, venovanej základným ľudským právam a slobodám, v článku 29, ods. 1 jasne hovorí: "Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach."
V ods. 3 toho istého článku hovorí ústava: "Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných."
Z vyššie uvedeného vyplýva, že štát nemôže ľubovoľne obmedziť združovacie právo, ale len v tých prípadoch, ktoré taxatívne vymedzuje text článku 29, ods. 3. Presný opak ale robí ministerstvo vnútra.
Spomínaný návrh zákona na rozdiel od dnes platného zákona vo viacerých ustanoveniach dramaticky mení situáciu tých, ktorí chcú využiť svoje ústavou garantované právo.
Ministerstvo napríklad stanovuje, čo smie byť predmetom činnosti spolku. Ak sa predmet činnosti spolku nebude presne zhodovať so znením zákona, ministerstvo odmietne takýto spolok zaregistrovať.
V právnom štáte platí pre občanov zásada, že čo nie je zákonom zakázané, je dovolené. Táto zásada platí doteraz aj pri zákone o združovaní občanov a je pre združovanie občanov veľmi dôležitá. Umožňuje im totiž vyknávať akúkoľvek činnosť, okrem tých, ktoré sú v zákone uvedené (ide najmä o propagáciu náboženskej a rasovej neznášanlivosti a podobné extrémistické činy, ktoré štát presne v súlade s ústavou zakazuje, alebo napríklad podnikanie, pretože na to sú určené iné právnické osoby). Všetko ostatné je ale zatiaľ dovolené.
Kde je teda v tomto návrhu zákona problém? V tom, že podľa ústavy zákon NESMIE stanovovať, ktoré činnosti spolky, či iné združenia občanov smú vykonávať, môže len vymedziť tie činnosti, ktoré vykonávať nesmú. Je tu porušené ústavné právo slobody združovania, práve tým, že navrhovaný zákon prikazuje, čo smú spolky robiť, zatiaľ čo ústava hovorí, v ktorých prípadoch môže štát povedať, čo robiť nesmú.
Je príznačné pre túto vládu, že jej prílišná sloboda občanov veľmi nevonia. Či už ide o možnosti odporu proti vyvlastňovaniu, alebo, ako v tomto prípade, o možnosť napríklad aj kontrolovať štátnu moc. Aj to je totiž dnes predmetom činnosti neziskových a mimovládnych organizácií (po novom spolkov), ktoré sa na takúto kontrolu verejnej moci špecializujú.
Zostane len domnienkou, alebo silným podozrením, že tretí sektor, ktorý na Slovensku veľmi zosilnel počas Mečiarovej vlády v rokoch 1994 - 98, kedy zohral kľúčovú rolu pri prážke mečiarizmu, musí strašne vadiť vláde, ktorá má snahu všetko riadiť a regulovať a nemôže pri tejto snahe potrebovať existenciu organizácií, ktoré by jej činnosť nezávisle a objektívne kontrolovali.
Sloboda združovania je teda ďalším základným ľudským právom, ktoré má zostať na štíte jánošíkovskej vlády, ženúcej sa aj cez mŕtvoly v podobe už takmer pravidelného narúšania ústavného poriadku Slovenskej republiky k svetlejším zajtrajšom.
Je na nás občanoch, na poslancoch parlamentu a zrejme aj na sudcoch ústavného súdu, aby sme si svoje práva nenechali zobrať. Aby sme Slovensko aj naďalej mohli nazývať demokratickým a právnym štátom.
Pozn.: ustanovení zákona, ktoré sú v rozpore s ústavou je viac, ale aj toto jedno stačí na to, aby bol návrh zákona ako celok zmietnutý zo stola. Bližšie informácie o jeho protiústavnosti, ako aj Hromadnej pripomienke k návrhu zákona o spolkoch nájdete tu.
