Tvrdiť, že „Poďakujme státisícom ľudí, ktorí boli ochotní dlho robiť za nízke mzdy, ktorí dokázali prežiť z nízkych miezd pri cenách blížiacich sa európskemu priemeru, dôchodcom, živnostníkom, korektným podnikateľom. Toto je zdroj rastu a nie vaše Zajacove dvadsaťkorunáčky alebo zvýšenie DPH na 19 percent alebo sprivatizovanie penzijného systému či lacný výpredaj najcennejšieho majetku", je presne vyrátaným vtipom, ktorý má zrejme pred víkendom zlepšiť náladu tých ťažko pracujúcich. Netvrdím, že bez ľudí by reformy mali úspech, bez ľudí, ktorí boli ochotní akceptovať ich negatívne dopady.
U Fica ide ale o klasický prejav komunistu, ktorý je presvedčený, že nie tí, ktorí reformy vymysleli a presadili, nie tí, čo pracujú hlavou, ale len a výhradne tí, ktorí pracujú rukami, sú pôvodcom všetkého dobra. Klasický mýtus komunistov, že z pracujúceho ľudu pochádza blahobyt sa tu dnes v 21. storočí živí spôsobom, na ktorý si netrúfajú ani najpresvedčenejší socialisti v EU. Ešte aj oni pochopili, že bez intelektuálnych elít, bez ľudí, ktorí sú schopní vymyslieť niečo nové, či už sú to technológie, lieky, umelecké diela, alebo napríklad spoločenské reformy, sa žiadna spoločnosť nemôže pohnúť dopredu. Aj naša vláda má plné ústa a programy „vzdelanostnej spoločnosti". Aký teda pracujúci ľud? Alebo tu ide len o povinné prostocviky a dymovú clonu pred EÚ?
Zrejme tu ide o to, že vzdelanostná spoločnosť je v poriadku len vtedy, keď je pod kontrolou všemocného štátu, najnovšie predstavovaného všemocnými a na vláde úplne závislými rektormi vysokých škôl. Tak sa pri pohľade zvonku javí novela vysokoškolského zákona. Lebo presne v zmysle komunistického myslenia nášho premiéra - len štát, strana a vláda vie, čo je pre ľud (a teda aj pre vysoké školy) dobré a prospešné.
Jednoznačný dôkaz o komunistickej mentalite potom podal Fico vyjadrením, ktoré sme dnes a denne počúvali v médiách pred rokom 89: „Kto sú tí dvanásti renomovaní analytici a za koho kopú?" Kádroví referenti musia chrochtať blahom, presne takto sa pred Novembrom 89 hovorilo o agentoch západných špionážnych centrál, o nepriateľoch režimu, o rôznych "úchylkároch", "pravicových oportunistoch" a podobne. Renesanciu zažil tento slovník za Mečiara, aj vtedy každý, kto bol proti, bol okamžite prekádrovaný a označený za nepriateľa našej mladej, svojstojnej republiky. Korene sú ale pevne ukotvené v štyridsiatich rokoch komunistickej totality a z nich čerpá Fico inšpiráciu pre svoje vyjadrenia.
„Táto vláda sa nikdy nebude riadiť analytikmi, ktorí boli na to nahovorení a pripravení, ale hlasom voličov", pokračuje Fico vo svojej nikdy nekončiacej prevolebnej kampani. Fajn, načo analytici, veď národ predsa najlepšie vie, čo potrebuje. Takže očakávam, že od zajtra zavedie vláda nasledujúce veci: minimálnu mzdu 100 000 Sk, kurz EUR/SKK 1:1 a okamžitý prílet letky pečených holubov, ktoré sa práve nad Slovenskom unavia natoľko, že nám popadajú do úst. Prípadné ďalšie námety a požiadavky posielajte na adresu Úradu vlády, veď podľa Fica platí: hlas voličov - hlas boží.
Ficoviny - dnes o tom, prečo je Fico jasný komunista
Keby to nebolo do plaču, bolo by to na smiech. Aj takto by sa dali charakterizovať ostatné vyjadrenia nášho súdruha predsedu vlády. To, že svoju legitimáciu člena KSČ odložil len formálne, ale mentalita a rétorika mu rozhodne zostali, potvrdzuje znovu a znovu, tento krát veľmi očividne.