Rozdelím to na dve časti.
Prvá časť sa bude týkať toho, čo treba urýchlene urobiť na Slovensku.
Prestať kradnúť
Na všetkých úrovniach a vo všetkých situáciách. Kradnutím, a nielen verejných peňazí (aj keď tých sa kradne najviac), prichádzame o tak nepredstaviteľne veľké sumy, že si to naozaj ani nevieme predstaviť. Ak je každá zákazka, ktorá sa na Slovensku zadáva cez nejakú "súťaž", predražená len o 30%, čo je optimistický predpoklad, prichádzame vy a ja denne o desaťtisíce, možno dokonca státisíce. Teda neviem ako vy, ale mne to dosť vadí, takto sa nechať šklbať.
Prestať utrácať
Je mýtom, ktorému mnohí uverili, že čím viac štát utráca, tým sa budeme mať lepšie. Je to presne naopak. Čím menej sa vyhadzujú peniaze na nezmyselné projekty, určené v zásade len na to, aby si zas niekto nakradol, tým viac ich zostane na veci, ktoré sú naozaj potrebné. Pre invalidov, pre ľudí, starajúcich sa o ťažko chorých príbuzných, na lieky a pomôcky pre nich. Lebo toto sú oblasti, kde štát hanebne málo utráca.
Prestať akceptovať hulvátstvo a rasiszmus
Minister, ktorý sa predvádza ako Robert Kaliňák nepatrí do premiérskeho a samozrejme ani ministerského kresla. Kdekoľvek inde v civilizovaných krajinách by sa kanálmi plazil do prezidentského paláca s rezignáciou. Nie "jeho" policajti a silné reči, ale trpezlivá práca ľudí, ako je napríklad starosta Spišského Hrhova a jeho tím likvidujú na Slovensku osady a vylúčenosť, či už sociálnu, alebo rasovú.
Prestať ignorovať situáciu v základnom a strednom školstve
Najneskôr od roku 2002 existuje niekoľko schopných a kvalifikovaných návrhov na reformu základného a stredného školstva. Návrhov, ktoré by pomohli vytvoriť školstvo za ktoré by sme sa nemuseli hanbiť po každej PISE. S motivovanými a postupne aj slušne a lepšie ako slušne zaplatenými učiteľmi, ktorých by ich práca naozaj bavila. Tak, aby Slovensko nebolo len montážnou linkou, ale spoločenstvom ľudí, ktorí majú jasno v minulosti, súčasnosti a vedia, akú chcú budúcnosť.
Spoplatniť vysoké školstvo
Ja viem, ja viem, každý občan magistrom, najlepšie sociálnej práce. V Čechách sa niektorí vysokoškolskí absolventi hlásia na učňovky. Lebo pochopili, že im hocijaký titul nezabezpečí "a žili šťastne až do smrti" na nejakom skvelom mieste. Kto naozaj chce, nech študuje. Nech si požičia ak na to nemá, nech má výhody a štipendiá a úľavy za prospech a všetko, čo je potrebné, aby aj dieťa z 10-člennej chudobnej rodiny s talentom mohlo tú výšku vychodiť. Ale to, čo je "zadarmo" si väčšina neváži a platíme to my všetci. Aj tým, ktorí ten titul a vzdelanie nikdy nevyužijú ani len vo svoj, nieto ešte akýkoľvek spoločenský prospech.
Urgentne reformovať justíciu
Nebohý Ernest Valko napísal podľa mňa skvelú reformu súdnictva. Nechýba jej nič, len uvedenie do života. Rieši nielen problém Harabina, ale aj problém s výberom sudcov, súdnu radu, férovosť konaní a mnohé ďalšie, často aj vysoko odborné problémy, ktoré v justícii sú. Ako hovorí známy slogan - Just do it!
Prestať likvidovať zdravotníctvo kšeftami pár ľudí
Zrušiť monopol finančných skupín v zdravotníctve zákazom možnosti prevádzkovať súčasne poisťovne, lekárne, záchrannú službu a ešte aj zdravotnícke zariadenia. Jeden subjekt, jedna oblasť.
Zaviesť poplatky za recept a návštevu lekára. Samozrejme s výnimkami, najmä pre dlhodobo chorých, invalidov, sociálne slabé vrstvy a podobne. Úspory na liekoch a zbytočných výkonoch by mohli byť tak veľké, že by kvalitní a slušní a pracovití doktori zarábali toľko, koľko si zaslúžia a nepracovali štvrtinu, tretinu, či polovicu každého mesiaca zadarmo.
Toto sú podľa mňa oblasti, v ktorých potrebuje Slovensko prvú pomoc. Čím skôr tým lepšie.
Poďme teraz k tej druhej časti - čo máme robiť my, ktorí práve nie sme premiérmi, poslancami, ministrami, či prezidentami?
Pracovať a mať z práce radosť, ak sa to len trochu dá. Byť poctiví, počestní, nekradnúť, nepodporovať kradnutie. Dodržiavať pravidlá, aj tie nepísané. Byť slušní k ostatným, deťom, starým ľuďom, ženám, a aj k mužom. Ísť v tomto príkladom, lebo prázdne reči ešte nikdy nikoho nezmenili.
Nemať strach z budúcnosti. Na začiatku 20. storočia práve pocit "konca sveta" významne prispel k prvej svetovej vojne, ktorá priamo spôsobila väčšinu hrôž minulého storočia. Nerútime sa do záhuby a ak si budeme veriť a budeme sa snažiť o vyššie uvedené, budeme sa mať lepšie. Nie v zmysle dvoch bytov a šiestich áut. V zmysle pocitu zo života a krajiny kde žijeme. Patetické, ja viem, ale trochu pátosu si to proste zaslúži.
A posledné, pochopiteľne, veď som ten zlý, zlý politik - ísť voliť. Potrebujeme prezidenta, ktorý nebude hrať len na jednu bránu a bude robiť hanbu všade, kam vkročí. Potrebujeme prezidenta, ktorý vymenuje kvalitných ústavných sudcov a nie len poslušnú masu. Potrebujeme europoslancov, ktorí nebudú ochotní odkývať všetko, čo si nejaký aktívny úradník v Bruseli vymyslí len preto, aby preukázal svoju potrebnosť.
Choďte prosím voliť. Podľa vlastného presvedčenia a názoru. Kohokoľvek. Len nie na základe slepej viery a lacných sľubov. Lebo ani jedno, ani druhé nám nič dobré neprinesie. A nikto za nás tých, ktorí to so Slovenskom myslia dobre len do hĺbky vlastnej peňaženky, nepošle od válova. Musíme to urobiť my sami.
Slovami klasika: "Ja by som mau zatál len tolko."
