Priznám sa, že momentálne naozaj neviem, čo si mám o mojich drahých spoluobčanoch myslieť. Situácia vzdialene pripomína február 1948, kedy komunisti ovládli verejnú mienku, silové zložky a pomocou Národného frontu aj politické strany, čo im nakoniec umožnilo „demokraticky" prevziať moc v štáte. Netrvalo dlho, a bolo po demokracii.
Dnes je situácia v niečom veľmi podobná - čo iné, ako nový Národný front je Ficom vytvorená Rada solidarity a rozvoja? Snaha úplne ovládnuť verejný priestor, tu mocensky, tam zas kupovaním za odrobinky, či už peňazí, alebo moci, sú stále znovu a znovu sa opakujúcim znakom nastupujúcich totalít. V niečom je ale oproti februáru 48 situácia diametrálne odlišná. Biznis, ktorý našich dnešných komunistov pri moci financuje (a nie že nie sú komunisti, mierou oportunizmu, mentálnou výbavou, spôsobom myslenia a snahou cudzím brať a sebe dávať sú priam etalónom gulášového komunistu 80. rokov 20. storočia), im nedovolí riešiť situáciu tak drasticky, ako v roku 1948. Aj okolité krajiny by asi puč podobného charakteru neakceptovali len tak. Stačí sa pozrieť na reakcie, ktoré vyvolal Viktor Orbán a účinkovanie jeho ústavnej väčšiny v Maďarsku. Fico je nepochybne učenlivý žiak.
Inak je ale program, ktorý predložili a ktorý si nechávajú schváliť každou upratovačkou na ministerstve, len aby nikto nemohol povedať, že sú zaň zodpovední len a len oni, klasickou ukážkou komunistickej rabovačky. Zoberieme šikovným a pracovitým a úspešným, lebo potrebujeme silný a efektívny štát. Kto ho potrebuje? Občania, ktorým zoberiem 100 a cez rôzne dávky a dotácie vrátim 50, lebo sa cestou tých druhých 50 akosi, ehm, stratí? Firmy, ktoré kvôli vyšším daniam a likvidácii dohodárov budú ešte menej zamestnávať nových ľudí? Živnostníci, ktorí sú vždy a všade najlepším terčom zvyšovania daní a odvodov, lebo majú neskutočných samovražedných zástupcov a väčšina je úplne neorganizovaná a ktorých väčšina asi v budúcom roku vďaka likvidačným opatreniam skončí na úrade práce? Tí možno aj hej. Ale jediní, kto skutočne potrebuje silný štát sú tí, ktorí sa napojili na jeho peňazovody a majú v úmysle viac si odhryznúť z väčšieho vybratého koláča od občanov. Pod zámienkou toho, aby sa najchudobnejší mali lepšie, sa napakujú tí najbohatší. A stredná trieda to so škrípaním zubov zaplatí.
Silný štát. Hm, určite je silným štát, ktorý bez mihnutia oka súhlasí s prevzatím záväzkov, na ktoré nemá a nikdy nebude mať? V mechanizme, ktorý zrejme nikdy nebude poriadne fungovať? V situácii, kedy sa s týmto „silným štátom" nikto ani len nebaví o tom, že by sa mal rozpustiť v akejsi európskej federácii? Ficova zahraničná politika je klasickou ukážkou "přizdisráčstva", ktoré má jediný účel - navonok byť dobrý, aby sa nikto zvonku nepozeral na detaily tu, u nás, doma.
Už nie raz sa v dejinách ľudstva stalo, že národy a štáty bežali, či priam šprintovali do pekla neslobody za hlasitého potlesku más. Len v minulom storočí sa tak stalo viackrát. Sme naozaj tak nepoučiteľní? Sme skutočne tak slepí k tomu, čo sa okolo nás deje? Je naozaj ilúzia istoty hodna reálnej straty slobody? Väčšina občanov tohto štátu vyzerá tak, že áno. A mňa z toho čím ďalej tým viac svrbí pas.*
*copyright JM
