Na moju žiadosť mi z ministerstva prišiel e-mail nasledujúceho znenia (reprodukujem v pôvodnom znení, bez jazykovej korekcie):
"Vazeny pan Petrovic,
Vasa ziadost o poskytnutie informacie zo dna 5.12.2007 nam bola dorucena dna 7.12.2007 a zregistrovana pod poradovym cislom 899/2007-II/1 inf. Na zaklade vecnej prislusnosti bola postupena na odbor strategie socialnej ochrany deti a rodiny.
Kedze sa nejedna o poskytnutie informacie podla zakona c. 211/2000 Z.z. o slobodnom pristupe k informaciam a o zmene a doplneni niektorych zakonov, bude Vasa ziadost vybavena ako bezne podanie.
Odpoved Vam odosle uvedeny odbor.
S pozdravom
Ing. Iveta Zongorova
generalna riaditelka kancelarie ministra
vybavuje: Mgr. Kopecka"
Podstatné a zarážajúce na tomto maili sú dve skutočnosti:
1. Ministerstvo najprv moju žiadosť prijalo, skontrolovalo a evidentne skonštatovalo, že spĺňa náležitosti podľa Infozákona, pretože ma nevyzvalo žiadosť doplniť, alebo upresniť. Naopak, riadne ju pod interným číslom zaregistrovalo. Dokonca bola postúpená na vybavenie príslušnému odboru.
2. Úradníčka na príslušnom odbore podľa neviem akých kritérií usúdila, že sa nejedná o žiadosť podľa Infozákona a rozhodla, že ide o bežné podanie. Bez akéhokoľvek objasnenia, ale najmä bez toho, že by ju Infozákon k tomu oprávňoval.
Infozákon totiž hovorí veľmi jasne, ako môže povinná osoba (v tomto prípade ministerstvo) so žiadosťou naložiť, pokiaľ je kompletná a netreba ju doplniť. Existujú len dve možnosti:
1. žiadosť je vybavená a informácie, v nej požadované, sú poskytnuté žiadateľovi
2. žiadosť je zamietnutá, v tom prípade MUSÍ povinná osoba vydať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti s presným odôvodnením podľa Infozákona, prečo je žiadosť zamietnutá. Obsah a forma rozhodnutia sú v zákone presne špecifikované a zákon neumožňuje postupovať inak. V tomto prípade môže žiadateľ použiť opravné prostriedky, ktoré sú v zákone tiež uvedené.
Žiadny iný spôsob vybavenia žiadosti o informácie Infozákon nepripúšťa. A keď si spomenieme na ústavu, ktorá v článku 2, ods. 2 hovorí, že "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." je jasné, že žiadny úradník nemá právo takýmto spôsobom meniť žiadosť podľa Infozákona na "bežné podanie".
O čo tu teda ide? Otázky, ktoré sú v žiadosti, sa týkajú pálčivej oblasti, v ktorej zainteresované orgány jednoznačne porušovali a stále porušujú zákon - umiestňovanie detí do 1 roku veku v detských domovoch namiesto profesionálnych rodín. Môžem si len domýšľať, že asi nebude veľká vôľa zo strany ministerstva, priznať túto chybu a verejne povedať, že v takto citlivej a zákonom 305/2005 Z.z. jasne stanovenej povinnosti sa doteraz neurobilo prakticky nič.
To ale nemôže byť dôvodom pre ďalšie porušovane zákona, tentokrát Zákona o slobodnom prístupek informáciám. Ministerstvo vŕši na seba jedno porušenie zákona na druhé a občan sa začína oprávnene pýtať, či si zo svojich daní má platiť úradníkov, ktorí takýmto dramatickým spôsobom nerešpektujú zákony. Ukazuje sa totiž, že postup ministerstva pri nerešpektovaní zákona č. 305/2005 Z.z. nie je výnimkou, že porušovanie zákonov vtedy, keď sa to úradníkom ministerstva hodí, je skôr pravidlom. A to je veľmi zlý príklad fungovania ústredného orgánu štátnej správy.
Z vyššie uvedených dôvodov podávam proti "rozhodnutiu" úradníkov ministerstva rozklad, v ktorom podrobnejšie analyzujem porušenie zákona zo strany MPSVR SR a žiadam, aby bola moja žiadosť vybavená tak, ako to predpisuje zákon.
Som zvedavý, či sa úradníci ministerstva spamätajú a začnú si plniť svoje povinnosti. Veď v konečnom dôsledku tu ide o to, aby sa pomohlo tým, ktorí to najviac potrebujú - opusteným deťom, ktoré potrebujú teplo domova a rodičovskú lásku, ak nie vlastných rodičov, tak aspoň náhradných, profesionánych, alebo pestúnov.
Zatiaľ to vyzerá tak, že to je to posledné, čo zaujíma úradníkov ministerstva, napriek tomu, že by to mala byť ich hlavná činnosť a záujem. Zatiaľ to vyzerá tak, že hlavné je obhajovanie a utajovanie vlastných chýb a nečinnosti, pričom deti, o ktoré by malo ísť úradníkom v prvom rade, naďalej trpia v detských domovoch, kde už dávno nemali byť.
