Úplne, ale úplne nadstranícky prezident

 Najprv sa nám posťažoval, že nezávislosť poslancov je naozaj to najväčšie zlo. Musí o tom vedieť veľa, veď predsa osobne vykopával nezávislého poslanca Gauliedera z parlamentu a bolo určite obrovskou frustráciou, že jeho vtedy materské HZDS spolu so SNS a ZRS nemalo ústavnú väčšinu, aby si podobné vyhadzovy poslancov na prianie straníckych bossov (teda hlavne Mečiara) odhlasovali. Takže nič nové pod slnkom, téma prezidentovmu srdcu blízka prosto prerazila v novoročnom prejave ako zle zatretý mastný fľak na stene. Je určite iba nechcenou zhodou náhod, že rovnakým vášnivým prívržencom imperatívneho mandátu (tak sa oficiálne možnosť vyhadzovu poslanca na prianie šéfa strany volá) je Robert Fico. Ten Robert Fico, ktorý len celkom náhodou a "neoficiálne" podporoval Gašparoviča na ceste do Grassalkovichovho paláca.
 Druhou nádhernou "perlou", ktorá zrejme nie je primárne chybou prezidenta, je vyznamenanie šéfa katov z hranice „tábora mieru“ krížom M.R.Štefánika. Chudák Štefánik musí byť už od rotovania v hrobe kompletne bez rubáša a okrem toho aj niekde v Austrálii, pretože podnetov na rotáciu sťa vrtná veža má dostatok na prevŕtanie aj dvoch zemegúľ.
 Otázka, ktorá mnohých v súvislosti s týmto „ocenením“ napadla je: ako je možné, že ani ministerstvo obrany, ani prezidentský štáb nezistia pred udelením vyznamenania, že človek, ktorý ho má dostať, velil vrahom na hranici? Keď som dotyčného súdruha počul dnes v správach obhajovať sa, nenašiel som žiadny rozdiel medzi ním a trebárs Rudolfom Hessom, či inými „veliteľmi“ tretej ríše. Tiež len plnili rozkazy, svoju povinnosť, priamo neboli ničoho účastní a bla bla bla...
 Problematické a v konečnom dôsledku oveľa poburujúcejšie na celej veci je pre mňa to pomyselné „mrdnutie“ plecom, ktoré bolo cítiť za hovorcom tlmočeným vyjadrením prezidenta: však sa zase tak veľa nestalo, no tak velil pohraničníkom, každý nejako kolaboroval s režimom, čo sme si to sme si, veď sme bratia, aj tak sa na to skoro zabudne...
 Toto nekonečné stieranie hranice medzi zločinom a hrdinstvom, devalvácia hodnoty akýchkoľvek štátnych symbolov (teda aj vyznamenaní, ale napríklad aj úradu prezidenta), trvalé nariekanie nad tým, ako je na Slovensku všade a trvalo zle a horšie a horšie, sú až prevapivo, ale určite len náhodou podobné vyjadreniam istého lídra istej nemenovanej opozičnej strany. Sú tak priehľadné, že len naivka by si mohla myslieť, že pán prezident je nadstranícky. Teda okrem pána prezidenta, ten je evidentne o svojej nadstraníckosti presvedčený skalopevne. My ostatní tušíme, že niekomu treba tú prevolebnú podporu oplatiť. Ktože to podporoval v prezidentských voľbách Gašparoviča?