Keď sa hrali najrôznejšie hry, keď sa preberali Hayekovci, keď nová vládna koalícia pôsobila spočiatku rozpačitým dojmom, hovoril som si, že o čo pomalší štart, o to snáď rýchlejší finiš. Keď sa hneď nezačalo s likvidáciou neskutočných deformácii právneho priestoru, ktoré tu zanechali bývalá vláda a parlament, hovoril som si, že je zrejme snaha robiť zmeny kvalitne a uvážene. Ale posledné týždne (nie, nebudem používať slovíčko ostatný, lebo mi z neho krúti moje celiatické vnútornosti mierou vrchovatou) ukazujú, že to, čo som považoval za detské choroby novej koalície je skôr chronická a ťažko liečiteľná úchylka, ak nie priam zhubný nádor slovenskej politiky.
Niektorí ľudia, zvolení na kandidátke inej politickej strany, než ktorej sú členmi, sa verejne zaviazali podporovať túto vládnu koalíciu pri všetkom, čo navrhne, aj keď to možno niekedy nebude ľahké. A tak aj činia, pretože si uvedomujú, že je dôležité, aby kľúčové zákony a návrhy tejto vláde v parlamente prechádzali. Zato niektorí inak neviditeľní ľudkovia, ktorí boli zvolení na kandidátkach svojich vlastných politických strán akoby si vôbec neuvedomovali, kam ich zrazu nadobudnutá nezávislosť poslanca, uplatňovaná pri najrôznejších príležitostiach ako napr. pivná daň, či generálny prokurátor, smeruje, teda SMERuje. Zvláštni poslanci, títo koaličníci, len čo je pravda.
V Bratislave si SDKÚ pretlačí a politickým partnerom natlačí vnútrostraníckymi primárkami zvolenú kandidátku na primátora a keď kandidátka, ktorá je vraj vďaka tým primárkam „the best of the best of the best" neuspeje, tak zrazu za to môže šéfka bratislavskej SDKÚ, ktorá má na prekvapenie mnohých (ale nie tých, čo ju aspoň trochu poznajú) toľko slušnosti, že prakticky ihneď ponúkne svoju funkciu a rieši nezmyselné obvinenia, namiesto toho, aby mala pokoj a kľud pre oveľa vážnejší a dôležitejší boj s privatizérom slovenskej justície. Zvláštna strana, táto SDKÚ, len čo je pravda.
Minister Figeľ, ktorého stranícky a vládny kolega Lipšic je podpísaný pod podanie na Ústavný súd, ktorým žiada okamžité pozastavenie a následné zrušenie škandálneho vyvlastňovacieho zákona, umožňujúceho „legálne" kradnúť majetok občanov, má ako minister právo navrhnúť jeho takmer okamžité zrušenie (podľa mňa dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, nakoľko hrozí škoda veľkého rozsahu a ohrozenie základných ľudských práv a slobôd). On sa ale štátnicky rozhodne čakať na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý sa s týmto jednoduchým návrhom pasuje už takmer tri roky a bude sa pasovať kľudne ešte aj ďalšie tri, či päť, kým teda tú diaľnicu konečne nedostaviame. Zvláštny minister, tento pán Figeľ, zvláštne KDH, len čo je pravda.
Zavraždia prvého predsedu ústavného súdu v tomto štáte, excelentného právnika a presvedčeného demokrata a človek sa nestačí čudovať, ako sa packavo zrealizuje obhliadka miesta činu, ako sa všelijakí anonymovia neštítia hádzať špinu po mŕtvom advokátovi, ktorý bol skvelým odborníkom, dobrým človekom a zanieteným demokratom v tom najlepšom zmysle slova, ako je o vyšetrovaní (vraj takticky) ticho. Sudcovia, držaní skrátka Harabinom, pre istotu mlčia úplne, lebo čo keby náhodou... Zvláštny právny štát, zvláštne vyšetrovanie, zvláštny prístup k spravodlivosti, zvláštna hrdosť a odvaha sudcov, zvláštna je táto republika, len čo je pravda.
Sledujem politické hemženie už viac menej len od boku. Nie že by ma to, čo sa deje prekvapovalo. Ale ak bude súčasná koalícia pokračovať tak, ako doteraz, tak tu bude mať veľmi rýchlo späť to, čo sme v posledných (viď jazykové okienko vyššie) voľbách poslali do opozície. Dámy a páni z koalície, čo takto prestať sa konečne hrať každý na svojom malom slovenskom piesočku a začať robiť to, na čo ste do tých parlamentných lavíc a vládnych kresiel kandidovali? Voľby sú za rohom a Fico nespí...
