Predstavte si teda, že si adoptujete dieťatko, ktoré vydáva zvuky ako iné deti, vonia typicky ako iné deti a nezdá sa, že by s ním nemalo byť niečo v poriadku. Nuž zrazu, po dostatočnom kŕmení a dosiahnutí istého veku z neho vznikne krásne, ale krvilačné monštrum, viacnásobne väčšie ako vy sami!Takéto prekvapenia sa dejú v ríši mravcov, prevažne druhu Myrmica schencki alebo Myrmica sabuleti. A to v takmer celej Európe. Keď sú larvy motýľa Phengaris rebeli (nazývaný aj Maculinea alcon rebeli a po slovensky známy ako modráčik Rebelov) pripravené na začiatok transformácie, zídu k zemi. Tam produkujú chemikálie, ktoré sa nachádzajú aj v larvách mravcov, lenže narozdiel od nich ich larvy motýľa vypúšťaju vo svojich sekrétoch. Pach týchto chemikálií mravce k húsenici motýľa naláka a tie sa o ňu starajú vskutku kráľovsky. To priviedlo vedcov k otázke prečo tak konajú, a zistenie bolo prekvapujúce: húsenice a taktiež neskôr kukly motýľa komunikujú s mravcami podobnými zvukmi akými s nimi komunikuje ich kráľovná. Porovnaním a následným prehratím nahrávok zvukov mravčej kráľovnej a larvy mravcom v kolóniách prišli vedci na to, že mravce sú oboma zvukmi ovplyvniteľné. I keď húsenice produkujú sekréty bohaté na cukry, ktoré potom mravce využívajú, už metamorfované motýle mravce požierajú, čiže sú to naozaj len prefíkaní a vzácni majstri v napodobňovaní. Modráčik kladie vajíčka prednostne na horec a je na našom území kriticky ohrozený hlavne v dôsledku menenia lúk na polia a úbytku pastvy. Keď sme už pri larvách, nedá mi neupozorniť na extraordinárne vizuálne prvky akými sa poniektoré adaptovali. Mnohí si pomyslíte, „fuj, larva,“ ale tieto, ktoré sa vám chystám predstaviť, sú vskutku magické a možno vám pripomenú jedného z Pokémonov. Severná Amerika je domovom krásneho motýľa Papilio troilus , svoj slovenský názov zrejme nemá, no čeľaď týchto motýľov sa nazýva Papilionidae a po slovensky sú to teda vidlochvostové. Húsenice P. troilus sú delikatesou vtákov, pavúkov, hadov a žiab, ako aj iné larvy. Vyznačujú sa nádherným Batesovym mimikry, ktorým sa pred predátormi chránia: v ranom veku sú hnedobiele a tak pripomínajú vtáčí trus (áno, uznávam, toto práve nádherné nie je), ale v ďalšom štádiu húsenice zozelenejú, nadobudnú trošku žltého vylepšenia a dva čierne fľaky, ktoré sú mierne dozdobené bielou farbou. Vďaka tomuto sfarbeniu sa chcú podobať Opheodrys vernalis (dole vpravo), zelenému hadovi. Aby toho ale nebolo dosť, keď sa húsenice cítia byť ohrozené, vystrčia bizarný orgán, ktorý sa nazýva osmeterium. Tento orgán má tvar Y a oranžovkasté až červené sfarbenie, čo má teda pripomínať jazyk hada (viď dole vľavo, druh Papilio canadensis). A zrejme práve u tejto húsenice našli tvorcovia Pokémon inšpiráciu ku Caterpie. Vo veku, ktorý končí zakuklením majú larvy sfarbenie oranžové, aby pri zakuklení zhnedli a pripomínali suchý list. Krásne! .
Nie sú to však jediné húsenice motýľov, ktoré sa podobajú hadom. Z čeľade Lišajovité (Sphingidae) u nás žije zopár druhov, avšak pre mňa je najfascinujúcejšia húsenica Lišaja vŕbkového (Deilephila elpenor).
Na Slovensku a teda aj inde vo svete, kde sa vyskytuje, ju nájdeme na čistinkách alebo v záhradách, hlavne v blízkosti fuksií, lipkavca a viniča (1). Nakoľko aj jej nepriateľmi sú hlavne vtáky a hady, musí mať vybudovanú obranu, ktorá je dostatočne desivá. Obrázok hovorí za všetko.
Musím však spomenúť, že aj jej dospelá forma, čiže imago, je krásne stvorenie. Sfarbenie má olivovozelené a ružové.
Spomedzi dospelých jedincov, čiže motýľov, mi nedá nespomenúť tropické babôčky Caligo. Tieto veľké krásavice obývajú rozličné časti sveta, najmä však pralesy Južnej Ameriky. Sú nápadné sfarbením na spodnej strane krídel, ktoré vedia veľmi dobre využiť. I keď podaktorí vedci tvrdia, že jej mimikry nie je tak odstrašujúce ako práve jej nápadnosť, jej podobnosť sove sa nedá poprieť. Aj mole vedia zmiasť predátorov, keď svojim zovňajškom imitujú vražedné monštrá, pričom sú úplne neškodné. Mole rodu Sesia, spomedzi ktorých sú asi najznámejšie Sesia bembeciformis a Sesia apiformis (obrázok) sa vykuklia už vo svojom strašidelnom kostýme. Táto skupinka molí patrí medzi tie druhy, ktoré majú priehľadné krídla. Majú žlto-čierne prúžkované sfarbenie, majestátne tykadlá a velikánsky zadok- aby si v ich okolí živočíchy mysleli, že sú to sršne. Tak sa na ne dobre pozrite, ak budete v lete v blízkosti topoľa čierneho alebo vŕby a uvidíte niečo, čo vás možno spočiatku vydesí, pokochajte sa, lebo to môže byť práve jedna z týchto majsteriek prevleku.
Ďalšie zdroje:
(1) Eisencher, W. a D. Turistický sprievodca prírodou do vrecka, 1999
Zdroje obrázkov:
