Načo to všetko človek robí? A koľko ľudí takto žije? Bežím, ráno jednapráca, potom druhá, domov, navariť, poupratovať, oprať.
Ale načo?
Pre dieťa, ktoré raz bude? Jeho školu, jeho domov? Pre byt, ktorý budem splácať iba ďalších tridsať rokov? Pretože sa to takto robí? Kto povedal? Toto áno, tamto nie. Chcem sa opýtať, či aj vy takto rozmýšľate, či sa zamýšľate nad zmyslom, prečo to všetko. Kam ideme odtiaľto? A zlepšuje snaha kvalitu života alebo si to iba nahovárame? Veď koľko rodín si šetrí rok na dovolenku a keď sú tam, iba sa hádajú. Aké paradoxne smutné...
Vravia, treba sa dobre učiť, aby si mala dobré zamestnanie, žila ako slušný človek. Ale je to naozaj tak? Iba tí dobrí a slušní sa majú fajn? Prečo mám dojem, že je to naopak? Práve v našej dobe sa darí aj toľkým chrapúňom so širokými lakťami, niektorí majú hrubé krky a holú lebku, iní biele košele. Kam sa stratila hodnota ľudského bytia? Ako trávia ľudia voľný čas? Nákupmi v Auparku, Poluse, Maxe a iných centrách? Kto nie je in, je automaticky out?
Oddychovať, aképekné slovo, škoda, že to neviem, nevieme, neviete... A potom, že prečo umierame na srdcové infarkty v päťdesiatke.
Malé detičky, starí ľudia, stále dookola. Rodím sa a umieram, znova a znova. Nová nádej skrsne, nesplnená zmizne.
Život, niekedy Ťa nenávidím.
Život, stále v Teba verím.
