Jana Petrušková
Mám najväčšiu kabelku na svete!
Zasa tak strašne prší a ja stojím ako pako pred dverami do nášho domu. Najprv skoro pokojne, potom nervózne a nakoniec rýchlo sa hrabem v mojej kabelke.
Optimistka, dcéra, sestra, priateľka, kamarátka, študentka, kolegyňa, jazykárka, jazyčnica. Poháňa ju vedomie, že dobré veci sa dejú, vo svete existuje spravodlivosť a veci sa nestávajú náhodou. Každý deň stretne niečo, čo ju poteší, rada sa zasmeje na tom spolu s vami pri písaní článku ešte raz. A miluje mačiatka. Glitter Graphics Zoznam autorových rubrík: Moja milovaná starká, Môj bežný svet, Môj vzťah k mužom, Moja práca, Moje tipy na voľný čas, Moje postrehy o spoločnosti, Súkromné, Nezaradené
reklama
Zoznam článkov blogera
Jana Petrušková
Ako som otužilcov v UK za divných považovala
Interluk.... nie, interklu... nie, interkulturálne rozdiely, to som chcela povedať. Tak, tak to je. Som sa pre istotu pozrela do slovníka, čo to ten ´INTER´ vlastne je, lebo som to už niekde videla, ale tam bolo takých veľkých chlapov kopec, strašne slabo oblečených inak, čo jeden druhého hecovali, že ´EŠTE JEDEN´, či také dačo kričali po sebe, no, ale našla som, že ´inter´ je ´medzi´. A čo bolo v UK?
Jana Petrušková
Slečna, mohli by ste mať lepšie auto...
Kráčala k autu, blondína, hnedý kabát s kožušinou, šatka vo vlasoch, čerstvý make-up, vkusná kabelka a vysoké čižmy na opätkoch. Bol zimný podvečer, až príliš teplý na to, že o pár dní mali byť Vianoce. Pár metrov od svojho favka stisla malý gombíček na diaľkovom a favko sa slušne pozdraví všetkými oranžovými svetielkami do tmy. Oproti sa po chodníku blíži pán. Usmieva sa na ňu, ale ona to akože nevidí, veď je to cudzí chlap...
Jana Petrušková
Bol vôbec Holokaust?
Je prekvapujúce, ako veľmi percepciu ľudí dokáže ovplyvniť kultúrny a sociálny kontext, v ktorom žijú. Až tak veľmi, že dokážu diskutovať o tom, či vôbec bol Holokaust. Konferencia na túto tému v iránskom Teheráne šokuje celý západný svet. Veď ako môže iránsky prezident Mahmoud Ahmadinejad označiť tragédiu miliónov ľudí za mýtus? A čo na to iránska židovská komunita počítajúca približne 25 000 ľudí?
Jana Petrušková
Prečo muži podvádzajú
Tento článok je prekladom blogu, ktorý som našla na internete na tejto stránke http://health.yahoo.com/experts/menlovesex/2/why-men-cheat . Jeho autorom je David Zinczenko, aj o ňom na na uvedenej adrese môžete dočítať viac. Preložila som ho pre vás, lebo ma svojím obsahom zaujal a považujem ho do značnej miery za realistický.
reklama
Jana Petrušková
Hlody našej famílie
Nie som z BA, na víkend som šla po sto rokoch domov. Moja mama je ako novinárka riadna ´držka´ (mami, to sa iba tak hovorí, ľúbim ťa :) ) A môj malý brat ako budúci neviemčo, to po nej zdedil. Ponúkam vám výber ´the best of´ z víkendových ´hlodov´. Kontexty samoška vždy pripíšem...
Jana Petrušková
Pozvávka na dnešný benefičný koncert dvoch zborov
Všetci tí, ktorí ešte nemáte program na dnes večer a nachádzate sa v Bratislave, môžete zavítať na zaujímavé podujatie za účelom pomoci choručkým dietkam ležiacim na Detskej onkologickej klinike na bratislavských Kramároch.
Jana Petrušková
Nemôžem, píšem diplomovku
Tak túto vetu som musela sebe a aj priateľom za posledných pár mesiacov povedať najmenej miliónkrát. Upieranie radostí, večerí vonku, nočné čítanie pri ešte nočnejšej lampe. Celé noci som nad ňou presedela, boli sme hore len ja a pouličné osvetlenie. Konzultácie každý týždeň, klepkanie čosi o speech act theory počas pracovnej doby, nedospaté rána v práci a hlboké kruhy pod očami... To som ja.
Jana Petrušková
?Zatiaľ nič nepodnikaj´, vraví mi malý do telefónu
Náš malý mi dnes opäť umne použijúc zopár svojich hlášok zadiadil absenciu slov. Síce len na pár sekúnd, ale úplne. A to aj napriek mojej horlivej snahe operatívne meniť témy. Zase ma zrušil ako žiadosť na byt...
Jana Petrušková
?Náš malý je psychológ´, vravím maminke
?Malý?!´, ozvalo sa z izby... Má trinásť, ale pre nás ostane navždy malým. Môj brat má zvláštnu schopnosť, oznamovať známky zo školy spôsobom, ktorý nepripraví mamu o zmysly... Aspoň nie naraz, je to jednoducho psychológ, tak napríklad dnes...
reklama
Jana Petrušková
Autorita je, keď...
Doteraz mi to akosi unikalo. Ale to sa mne, blondínke z malého mesta, celkom často stáva, zvykla som si. Je to len taká nepodstatná vec. A navyše sa presvedčivo tvári veľmi nenápadne. Je na našej chodbe v práci, hneď pri šéfových dverách...
Jana Petrušková
Dnes si mi napísal: „Tak ma teda nechaj“
Hej, už toľkokrát som chcela. Veď som Ťa aj. Nechala, na pár dní. Pár dní ani písmenko, ani hlások. Ak sa to počíta. A možno aj nie. Neviem, prečo je to také... také nijaké. Neviem, čo s Tebou. Si tu, potom zase nie si. A ja som k Tebe milá, inokedy zasa protivná. Tak ma nechaj Ty.
Jana Petrušková
Svet je úžasné miesto, kam sa narodiť....
Ako píše klasik a ja s ním môžem len súhlasiť. Veď kde inde by človek počul smiať sa malé dieťa, tak radostne a úprimne, ako to len drobci vedia? Mal rodičov, čo dajú posledné, priateľov, čo sa neotáčajú chrbtom, uznanie od ľudí. Teplo domova, slzy radosti, záľuby, ktoré bavia a prácu, ktorá má význam. A ten pocit, že niekam patrí. Že je, že je tam, kam patrí a že to tam má rád.
Jana Petrušková
Nenávidím Ťa, miluj ma...
Vzťahy. Láska, peniaze. Ľudské bytie. Ľúbim, neľúbim, trhám lupienky margatétke. Mám rada svoju maminku, ale niekedy je taká, taká, že mám chuť odísť, aj keď som už dávno z domu. Ovládaj sa, vravím si, ovládaj sa doma, v práci, u nás, u nich. Prečo sa musíme znásilňovať? Žiješ len raz, hovorí sa. Beriem ohľady, myslím na druhých, dávam, nečakám nič späť. A zrazu sa spoza pootvorených dverí mojej duše prikradne prázdnota. Všetko som dala, lásku, energiu, milé slová, čas, peniaze... Len ten dobrý pocit akosi absentuje... Nechcem nikoho vidieť, potrebujem pokoj.
Jana Petrušková
Moje milé morky
Ešte v to júlové ráno, keď ma budili prvé lúče slnka, prívetivo sa mi prihovárajúc cez okno plné kvetov, som myslela len na svoje morky . Spala som v drevenici u starkej, hore na poschodovej posteli v zadnej izbe. Rýchlo pozrieť moje morky, či im netreba žihľavy, bola moja prvá myšlienka. Zletela som z postele ako každé ráno, dnes tesne minúc nosom roh stola. Mala som len šesť, vtedy si človiečik taký pozor nedáva. Starkú som zazrela cez okno, kŕmila Aresa, náš krásny vlčiak, od bacharov. Veľký, v kohútiku o šesť centimetrov prerastený, býval v zime nedobrovoľne, zato oddane mojím koníkom a ťahal mi sánky hore kopcom. Ponáhľala som sa, skočiť do teplákov, starého trička, obuť botasky a von na dvor. Cestou som takmer spadla do obrovského hrnca s horúcou vodou.
reklama
Jana Petrušková
Prečo to dopekla robím?
Dnes je na Slovensku štátny sviatok. Pre všetkých normálnych ľudí pracujúcich na území SR podľa slovenského kalendára. Aj pre mňa. Ale ja som v práci. Dnes som prišla ako pán, tesne pred jedenástou. Aby som dohnala mínusové hodiny, s turniketom sa nemáme radi. Mám mínusy, lebo som sa na štátnice učila na náhradné voľno. Ja som sa doniesla do práce. Prečo? Aby som pohla prekladom, diplomovkou a písala si len tak. Len tak s Tebou.
Jana Petrušková
"Starká sa nám zmenila na hviezdičku"
Povedala mama môjmu malému bratovi, keď nám pred pár rokmi umrela starká. Vtedy ešte nechápal, čo znamená smrť...
Jana Petrušková
Mohol by som ťa uspať? Keď už budeš v tej posteli...
Som tu sama a len tak nemyslím na nič. Zrazu počujem v samej sebe: -So mnou sa ti bude vždy fajn zaspávať, kdekoľvek budeš ty alebo ja. - Ako budeš so mnou? V myšlienkach? - Áno, tak na diaľku. - Hmm. Bude to stačiť? - Cítiš, ako po tebe chodia moje teplé ruky?
Jana Petrušková
Zase? To ten Samo so Satom...
Je ráno, opäť. Veď len pred malou chvíľkou som si večer čítala v posteli a potom som na päť minút zavrela oči. Pokrčila sa len jedna stránka a moje ľavé líce. Urobilo sa to samo. Zhasol priateľ, aj vylepšenú knižku odložil...
Jana Petrušková
Poďme spolu loziť alebo ako sa zdravo doraziť
Poznáte to, dieťa na prázdninách, čo by ste tak preň ešte vymysleli? Čím ho zaujať? Chcelo by to niečo nápadité a samozrejme, nech sa trochu vyblázni, keď už sa vy každý večer od únavy doma ledva potácate. Bude lepšie spať, poviete si. Do uší sa mi dostalo, že na Kolibe majú čosi, čo detičky a aj dobrodružnejších rodičov privedie do rovnováhy... Laná, skoby, prilby, postroje, potom drink, jedlo, či oboje.
