Jedno nedeľné popoludnie alebo od čašníčky veľa záleží

Už počas predchádzajúcich návštev si obľúbili, ako to vlastne nazvať, to miesto nie je ani barom, ani výčapom, ani reštauráciou, skôr malým posedením pri Jazdeckom klube Devín. Zamierili teda na studený čapovaný mok tmavej farby tam. Bolo tam najmenej ľudí, lepšie povedané, nik, okrem dvoch čašníčok, ktoré si mali veľa čo povedať... Usadili sa k stolu a ako sa na slušných zákazníkov patrí, čakali, ticho sa rozprávajúc. Čašníčky im občas trkotajúc medzi sebou pozerali pár sekúnd priamo do očí.
Keď došla trpezlivosť, poslali k pultu trinásť ročného mladého muža objednať po pol litri sladkej tekutiny napriek tomu, že podnik patriaci agentúre Patzelt sa nikde nepýšil oznamom "Bez obsluhy." Obratom sa vrátil s odkazom, že to bude rovných 90Sk, až potom mu nápoje dajú. Nie až také mladé slečny o solventnosti jediných hostí nepresvedčil ani jej Swarovski na krku, jeho hodinky, či značkové oblečenie všetkých troch. Celkom ju to zarazilo, ale povedala si v duchu, že v Bratislave sú predsalen iné pomery, ako u nich na severe. Dostal teda bankovku a pri pulte mu bolo veľkodušne povolené, aby si to zasa pekne odniesol a obslúžil čakajúcich dospelých. To všetko za asistencie štebotajúcich čašníčok. Škoda, že len zrakovej...
Na stoloch nič, žiaden nápojový lístok. Pitie bolo, samozrejme, predané bez účtu, ktorý si po tom všetkom bola s úsmevom a očkami blondínky ostentatívne, ale slušne, pýtať pri pulte. Jeden sa dozvie, koľko čo stojí, až keď si to objedná. Ceny bratislavské, len tie služby akosi nevedela geograficky situovať... Žeby Ukrajina pred pätnástimi rokmi? Cestou domov rozmýšľala, či by sa nebolo patrilo si po sebe vyumývať poháre.
Keď pôjdu najbližšie na Devín, zastavia sa inde, aby im dve zakomplexované nepokazili krásny deň. Slečny pri bare poslúžili ako perfektný didaktický príklad potreby štúdia, aby malo dieťa v budúcnosti väčšie možnosti výberu povolania. Novým čašníčkam týmto ďakujem. Tie pôvodné boli ochotnejšie.