Myšlienky...

Nech sa zbláznia všetci, čo ti odtrhli kus srdca a zahodili ho tak ďaleko, že ho ani ty sám nevieš nájsť...

Buď letíš zo skaly, buď letíš z dverí, ale stále máš šancu sa pri páde niečoho zachytiť...Tak si treba občas aj zalietať.

S polnočným časom ide všetko ťažšie. Pomaly zabúdaš na dnešok, otváraš myseľ na ďalší deň s túžbou po zabudnutí toho, čo ťa pripravuje o spánok.

Prázdna miska je ako veľké srdce bez lásky. Kopec miest na doplnenie toho potrebného...

Ako sa dá plávať bez cieľa, bez brehov, keď už nestačíš s dychom? Stroskotanec to dokázal, dostal sa kdesi na pevninu. tak potom...? Skutočne stroskotal...?

Vraj sa zázraky dejú každý deň...Prečo ten môj musí trvať tak krátko...?