Otec vraví, že som horšia ako kočovník. A kočovníkom by som vlastne aj chcela byť. Túlať sa po svete, prespávať pod šírym nebom a spoznávať ľudí...www.spfeffer.com Zoznam autorových rubrík: Maroko, Nezaradené
Keď cestujem, mám taký zvyk, že vstávam skoro ráno. Nie preto, že by sa mi zle spalo, skôr preto, že nechcem, aby mi ušla čo i len jediná minútka z miesta, na ktorom sa nachádzam. Sedím na terase pri našich izbách a pozerám na oblohu. Vyzerá to na pekný deň. Dnes si chceme pozrieť Rabat a neskôr sa presunúť do Casablancy. Je približne pol deviatej a už počujem chaotickú mestskú dopravu. To zas bude deň, pomyslím si.
Alkohol sa v Maroku kupuje nasledovne: je potrebné dať sa do reči s kšeftármi, najmä s tými, čo vám za peniaze ukážu váš hostel, najlepšiu reštauráciu, prevedú vás po meste či iné služby. Po krátkom rozhovore sa ich opýtať na alkohol. Následne sa nechať zaviesť k nejakému chlapíkovi, ktorý alkohol nakupuje za lacný peniaz a potom ho predražený predáva hlúpym turistom. Keď už máte nakúpené, chlapík “zboží” zabalí do tmavej tašky a nechá vás na nejakom mieste. Cestu späť si už hľadajte sami.
Do Rabatu sme dorazili niekedy podvečer. Dopravná situácia v meste nás mierne zaskočila. Ľudia prechádzali cez cestu tam, kde sa im zachcelo, nevideli sme žiadne prechody pre chodcov ani semafory, doprava bola komplikovaná, nesystematická, všade sa hmýrili malé červené taxíky, motorky, zvieratá, ľudia, ozývalo sa trúbenie, iákanie somárov, hlasná vrava davu a to všetko vytváralo neskutočný hluk a chaos. Ešte šťastie, že som nešoférovala ja. Z toho bludiska všeličoho by som sa nevymotala. A ani mapu mesta sme nemali.
Obchodík s keramikou sa nachádzal hneď pri hlavnej ceste smerom do Rabatu. Bol plný všemožných váz, tanierov, kalichov a to všetko bolo hlinené, namaľované a poglazúrované. S mojou pomocou pri zjednávaní ceny si Adriana jeden taký farebný tanier kúpila.
Zo španielskej Sevilly je bližšie do Maroka ako do Madridu. To treba využiť, povedali sme si,exotika nás čaká priamo za rohom. Bol január 2010 a my sme mali pred sebou posledný mesiac Erazmus života. Ceny leteniek boli v tom čase neuveriteľne nízke a skúškové obdobie takmer za nami. Mali sme pocit, že ak tam nepôjdeme, mohli by sme byť odsúdení za nehoráznu cestovateľskú ignoráciu. Byť tak blízko Maroka a nevstúpiť na jeho pôdu sa jednoznačne rovná gilotíne. Našťastie, revolučné francúzske časy sú už dávno fuč.
