V čase, keď som nastupoval na vysokú školu, som nemal pocit, že niečo strácam. Dnes s odstupom času viem, že to bol domov ako taký. Zostala len adresa trvalého bydliska v občianskom preukaze. Nie, nechápte zle - v dome rodičov som stále vítaný, ale dá sa domovom nazývať miesto, kde som raz za dva týždne niekoľko hodín? Viac hosť ako domáci.
Čakal som, že túto stratu vykompenzuje nejaký zisk, aby bola dodržaná akási skrytá rovnováha v mojom živote. Žiaden návrat k harmónii sa však nekonal. Internát sa síce stal mojim študentským domovom, ale okrem kvanta času stráveného v ňom nespĺňal žiadne ďalšie kritéria definície domova.
Vlastne, počkať. Aká je definícia domova? Je to miesto, kde človek býva najčastejšie? Či je to tam, kde sú ľudia, ktorí vás majú radi? Je to adresa v občianskom alebo tá, na ktorej som zastihnuteľný najčastejšie?
Tých, ktorí si myslia, že odpoveď je niekde uprostred a necítia sa doma "ani tam ani tam", možno bez váhania zaradiť medzi vysokoškolákov s komplexom bezdomovca. Otvorene sa priznám, že aj ja sa cítim byť takýmto bezdomovcom.
Komplex bezdomovca sa však nenachádza vo Veľkom lekárskom slovníku a ani Google výnimočne nič nenašiel. Symptómy tohto komplexu môžem preto popísať iba z pohľadu laika: ide o psychologický stav vysokoškoláka, ktorý má čo jesť, má kde bývať a pritom trpí pocitom straty domova.
U niekoho sa komplex počas štúdia vôbec neobjaví, u iného badať len slabé príznaky. Existuje však početná skupina, u ktorej komplex naberie patologických rozmerov, čo môže viesť až k depresívnym stavom. V boji proti tejto diagnóze pomáhajú dve veci:
myšlienka na to, že komplex je len dočasný,
preventívne pozitívne myslenie.
A práve na margo druhého bodu prinášam sériu nasledovných fotografií. Vysokoškolák nutne potrebuje byť v psychickej pohode, aby v pohode zvládal úskalia štúdia a nie prepadal rôznym komplexom. Treba myslieť optimisticky a hľadať pekné stránky aj nášho dočasného internátneho pseudomova .-)
Štyri ročné obdobia na internáte
Zábery z bloku H, Ubytovacieho zariadenia Veľký Diel, Žilina. Kliknutím na fotky záber zväčšíte.
September: Koniec leta, škola volá. A my sa darmo robíme hluchými .-)
November: Farby jesene sa strácajú - semester je v plnom prúde.
Začiatok zimy: Prvý sneh napadol minulý rok 20.11. Kedy napadne tento rok?
Január: Zimy v Žiline bývajú kruté. A nielen kvôli skúškovému.
Jar: Keď sa rozpustí všetok sneh, odkryje známu pravdu: je tu ďalší semester.
Vlčince v plameňoch: Slnko zapadá oveľa skôr, ako študenti zapadajú do perín.
Nočný život: Niektorí sú zatvorení v izbách a listujú v skriptách...
...iní si dávajú tretie "posledné" pivko.
Panoráma: Výhľad na Malú Fatru .-)
Článok venujem Mirovi Babičovi ;)
Foto © autor
