Nechcela som riešiť, nechcela som definovať. Stále nechcem. Chcem len chápať. Svet sa mení, veci sa menia, ľudia sa menia. No neprestávajú byť zvláštni. Stále im nerozumiem. Ani sama sebe. Od iných chcem odpovede na otázky, na ktoré neviem odpovedať ja.
Je zvláštne cítiť prichádzajúci koniec. Hlavne ak to nezačalo. Prichádza koniec bez začiatku. Neviem prečo tu nebol začiatok...možno práve zo strachu z konca...a svet aj tak zariadil koniec. Aj keď my sme nezariadili začiatok... len aby nám ukázal akí sme my ľudia zvláštni. Aj svet vie byť škodoradostný.
Niekedy človek ani nepotrebuje mlčať aby ten druhý vedel, že konverzácia skončila. Práve tak sa cítim. Na konci tejto cesty. Cesty ktorá nemala začiatok, len som sa zrazu ocitla na konci.... alebo som len zašla zlou odbočkou do slepej uličky a oplatilo by sa vrátiť? Samozrejme ako každá naivná žena by som si to rada nahovárala... pravda asi však je že táto cesta skončila, nepokračuje. Možno práve preto, že nebol začiatok...možno jednoducho len preto, že my ľudia sme zvláštni a svet je škodoradostný.
Fajn, je mi jasné, že nik nechápe, pretože aj ja som zvláštna....mne netreba aby ste to chápali alebo aby sa vám to páčilo či aby ste to komentovali....píšem lebo mi to pomáha....pretože verba volant, scripta manent.
