Zuzana Pichnarčíková
vinné myšlienky
Naše sny sa stretli v tme tvoja hlava s mojou znie

Je teplý letný večer. Počúvam Arna Eliasa, pijem červené víno a rozmýšľam. Ako mi je len dobre. Som sama v byte a nepotrebujem nikoho. Žiadne zbytočné slová, vety, úškrny. Žiadne rozmýšľanie čo môžem komu povedať, čo sa hodí a čo je už proti pravidlám tohto života.

Dobre že nie dva roky dopredu na to začnú dávať reklamy. Super zvučka. Život na farme, bude to drsné, protagonisti budú musieť holými rukami pracovať a postarať sa o seba sami. A my sa na nich budeme pozerať. Zabávať, nadávať. Fajn.

Ani len netušila ako rýchlo sa jej sen začne napĺňať. Keby dopredu vedela ako sa jej život vyvinie, možno by v tej plesnivej izbe 333 radšej ostala naveky.Študovala ekonomiku. Účtovníctvo a audit. Vzťah k číslam zdedila po matke. Tá každoročne bojovala s daňovými priznaniami známych aby si rodina finančne prilepšila.

Bola jar. Slnečný deň. Ľudia sa hmýrili po uliciach, deti sa hrali v parkoch. Dalma sa vracala domov. Zmierená so sebou a so životom, ktorý žila. Cesta jej ubiehala rýchlo, keďže vo vlaku bolo internetové pripojenie. Celé 4 hodiny strávila na facebooku chatovaním s Daliborom. Dalma pise: „vieš, keby si nebol taký egoista, karierista, zradca a idiot mohlo byť dnes všetko inak.“ Dali pise: „Milujem ťa Dalma.“ Batery love zasvietilo na obrazovke nootbuku a jej to všetko zrazu prišlo ľúto.