1. Aký máš pohľad na postavenie žien v katolíckej cirkvi? Môžu byť rehoľníčkami, mnohé z nich to nepochybne napĺňa, ale nesmú byť farárkami.
To je skôr otázka pre feministickú teológiu. Pohľad zvonku na inštitúciu katolíckej cirkvi mi ukazuje paradox; na jednej strane fakt, že cirkev udržujú pri živote hlavne staršie ženy, na druhej strane ich veľmi obmedzené práva a možnosti uplatnenia sa. Pritom snahy o reformu sú zjavné; existujú organizácie a web stránky ako www.womenpriests.org alebo nemecká Organizácia diakonátu žien (www.diakonat.de), kde sa ženy otvorene angažujú v otázke vysviacky žien. Myslím, že by to bol len prirodzený vývoj odrážajúci pokrok spoločnosti a uznávanie žien ako rovnoprávnych bytostí vo všetkých oblastiach života.
2. Sú ženy v rímskokatolíckej cirkvi diskriminované? Ak áno, prečo? V rozhovore pre SME.sk si sa totiž vyjadrila, že za nerovné postavenie žien v spoločnosti môže aj cirkev.
V prvom rade treba povedať, že koncept ne/diskriminácie bol vyvinutý pre liberálnu demokraciu a nie pre autoritatívnu hierarchickú inštitúciu, ako je katolícka cirkev. Tá si totiž znevýhodnené postavenie žien v rámci jej fungovania a učenia dokáže vyargumentovať na základe úplne iných princípov než tých, akými sa riadia súčasné demokratické štáty a inštitúcie. Samozrejme, ak sa na RKC pozrieme zvonku súčasným pohľadom ako na ktorúkoľvek inú inštitúciu, tak ženy diskriminované sú. Nemyslím si to len ja, spomeniem slová Hansa Künga, ktorý v knihe Katolícka cirkev - stručné dejiny píše: „v našom demokratickom veku sotva nájdeme inú veľkú inštitúciu, ktorá (...) by tak diskriminovala ženy - zákazom antikoncepcie, zákazom sobášenia kňazov a zákazom vysviacky žien."
3. Upevňuje cirkev patriarchálny model spoločnosti?
To je práve ten vplyv, ktorý som spomínala v rozhovore pre SME.sk. Svojim rigoróznym učením od čias Augustína cež Tomáša Akvinského a hlavne po II. lateránskom koncile núteným celibátom a neskôr inkvizičným ťažením katolícka cirkev cielene upevňovala svoj myzogýnny postoj a nerovnovážne postavenie žien. Silné, sebavedomé a nezávislé ženy cirkvi prekážali, pretože podľa ich stereotypných predstáv sa má žena realizovať v úlohe matky, manželky alebo rehoľnej sestry a naplnením jej života má byť služba iným, najlepšie v súkromnom priestore za múrmi domu alebo kláštora. Takéto postoje samozrejme posilľňujú patriarchálny model spoločnosti.
Ideálom pre cirkev sú ženy prinášajúce obete pre druhých a znášajúce mlčky svoje vlastné utrpenie. Napr. v roku 1994 vyhlásil pápež Ján Pavol II. za svätú Elisabettu Canori Mora, ktorá má slúžiť ako vzor kresťanského perfekcionizmu. Táto žena radšej znášala nekonečné fyzické týranie svojho manžela, akoby mala porušiť manželský sľub. Podľa pápeža „jej absolútna oddanosť manželskému zväzku naplnila sviatosť manželstva". Martýrstvo a znášanie týrania je podľa Vatikánu hrdinstvo hodné vysvätenia, kým obrana ženských práv je odsudzovaná; napr. jedno zo základných feministických „Druhé pohlavie" od Simone de Beauvoir sa dostalo na listinu zakázaných kníh.
4. V metodickej príručke pre vyučovanie k láske a rodičovstvu Katechistická komisia pri KBS údajne tvrdí, že "úlohou ženy je starosť o domácnosť, výchovu detí, úlohou muža je starosť o vecné úlohy (živobytie)." Na inom mieste sa vraj píše, "A manželka nech si ctí muža. Žena, ktorá vie všetko lepšie ako jej manžel, to nie je žena do manželstva, taká ničí manželstvo. ... Žena musí byť taká múdra, že to nebude dávať manželovi najavo, že má vyššiu inteligenciu, že je múdrejšia. ... Muž skôr znesie, keď mu žena dá viackrát do mesiaca bryndzové halušky, ale neznesie, aby mu dávala najavo, že niečomu lepšie rozumie, aj keď tomu naozaj lepšie rozumie." - je to pravda, videla si ten materiál? Ak áno, čo si o tom myslíš?
Áno, videla, mám z neho kópie a donedávno sa aj predával. Čo si o tom myslím, je zrejmé - je to nielen v rozpore s medzinárodnými záväzkami o odstránené diskriminácie žien a rodových stereotypoch, ale dnes i v rozpore s dnešným obrazom sveta. Vychovávať dievčatá k submisivite znamená umlčať ich snahu dožadovať sa vlastných práv a potrieb. Podľa mňa nemajú takéto vyjadrenia na verejných školách v sekulárnom štáte miesta.
5. Poznáš veriace ženy, ktoré uráža, že nemôžu byť vysvätené za duchovných rovnako ako muži?
Poznám veriace ženy, ktorým vadí, že je ženám vysviacka odopieraná. A poznám aj príklady, keď sa ženy o to snažili. Požiadavka zrovnoprávnenia žien v RKC je jednou zo základných požiadaviek pomerne silného hnutia Wir Sind Kirche (We are the Church, Cirkev sme my), ktoré začalo v Rakúsku a cez Nemecko sa rozšírilo do mnoho iných krajín. Iný príklad: pred ôsmymi rokmi bolo v nemeckom Passau sedem žien vysvätených za kňažky. Samozrejme, Vatikán ich nielenže neuznal, ale Kongregáciacia pre náuku viery, vedená v tom čase súčasným pápežom, ich exkomunikovala. To je v katolíckej cirkvi najťažší trest a nebol uplatňovaný ani pri tých klerikoch, ktorí sa dopustili sexuálneho zneužívania mladistvých. Podľa mňa to dokazuje, aký strach má Vatikán zo silných žien (ale i mužov), ktorí sa snažia vnútorným tlakom meniť dogmatické prístupy.
