Kto stvoril Stvoriteľa?
Kresťania, ktorí sa snažia spochybniť pravdivosti evolúcie hovoria, že „evolúcia je len teória, nie fakt.“ Svedčí to iba o neznalosti pojmu „teória“ a jeho mieste vo vedeckom diskurze.
Vo vede musia byť fakty vysvetlené v referencii na iné fakty. Tieto veľké vysvetľujúce modely sú „teórie“. Teórie veci predpovedajú, neustále sa testujú a tým sa dokazuje ich platnosť. Fráza „evolučná teória“ ani v najmenšom nenaznačuje, že evolúcia nie je fakt. Človek môže hovoriť o „zárodkovej teórii chorôb“ alebo „teórii gravitácie“ bez toho aby spochybňoval choroby alebo príťažlivosť ako prírodné fakty.
Pozrime sa na neodškriepiteľné fakty: Vieme, že vesmír je omnoho starší ako tvrdí Biblia. Vieme, že všetky komplexné organizmy na Zemi, vrátane nás, sa vyvinuli z iných organizmov v priebehu miliárd rokov. Dôkazy toho sú totálne drvivé. Niet pochýb, že rôznorodý život okolo nás je vyjadrením genetického kódu zapísaného v molekule DNA, ani že DNA podstupuje náhodné mutácie a že niektoré mutácie zvyšujú šancu organizmu na prežitie a reprodukciu v danom prostredí.Tento proces mutácií a prírodného výberu dovolil izolovaným populáciám jednotlivcov krížiť sa a v priebehu veľmi dlhých časových úsekov vytvárať nové druhy.
Niet pochybnosti ani o tom, že aj ľudský druh sa vyvinul týmto spôsobom z ne-ľudských predkov. Z genetických dôkazov vieme, že máme spoločného predka s ľudoopmi a opicami a že tento predok pre zmenu zdieľal predka s netopiermi a lietajúcimi lemurmi.
Existuje široko rozvetvený strom života, ktorého základnému tvaru a charakteru dnes veľmi dobre rozumieme. Z tohoto dôvodu je nemožné seriózne veriť, že individuálne druhy boli stvorené v ich dnešných podobách. Vedci síce stále bádajú nad začiatkom procesu evolúcie, čo ale ani v najmenšom nenaznačuje pravdepodobnosť božstva alebo nadprirodzenej sily ako jej iniciátora.
Poctivé čítanie biblického výkladu stvorenia však tvrdí, že Boh stvoril všetky zvieratá a rastliny tak, ako ich vidíme a poznáme dnes. Niet teda pochybnosti o tom, že Biblia je (aj) v tomto chybná. Mnohí kresťania, ktorí chcú spochybniť pravdivosť evolúcie, dnes hlásajú čosi nazývané “inteligentný dizajn” (ID). Problém s ID je, že to nie je nič viac ako politický a náboženský program maskovaný za vedu.
Keďže viera v biblického Boha nenachádza oporu v rastúcom vedeckom porozumení sveta, teoretici ID vsádzajú na vedeckú ignoranciu. Obhajoba ID nastúpila naraz na mnohých frontoch. Ako bezpočetní teisti pred nimi, nadšenci ID považujú samotný fakt existencie vesmíru za dôkaz existenciu Boha. Argumentujú, že všetko, čo existuje má dôvod, priestor a čas. Priestor a čas teda museli byť zapríčinené niečím, čo stojí mimo priestoru a času – a jediná vec, ktorá stojí mimo priestoru a času a predsa si uchováva moc tvoriť je Boh. Mnohí kresťania považujú tento argument za presvedčivý.
A predsa, aj keby sme mu uznali jeho primárne predpoklady (z ktorých každý vyžaduje omnoho viac diskusie ako kedy ID teoretici pripustia), konečný záver nenasleduje. Kto môže povedať, že jediná vec, ktorá mohla spustiť vznik priestoru a času je vyššia bytosť? Ako zdôraznili mnohí kritici náboženstva, téza o stvoriteľovi prináša okamžitý problém nekonečného regresu. Ak Boh stvoril vesmír, kto stvoril Boha? Tvrdiť, že Boh je z definície nestvorený si jednoducho žiada otázku. Akákoľvek bytosť schopná stvoriť komplexný svet musí byť sama o sebe komplexná.
Ako opakovane pozoroval biológ Richard Dawkins, jediný prirodzený proces schopný produkovať bytosti, ktoré sú zas schopné dizajnovať veci, je evolúcia.
Pravdou je, že nikto nevie, ako a prečo vznikol vesmír. Nie je jasné, či o vzniku vesmíru vôbec vieme koherentne hovoriť, keďže taká udalosť môže nastať len vo vzťahu k času – a potom už hovoríme o zrodení samotného časopriestoru. Každá intelektuálne poctivá osoba uzná, že nepozná, prečo vesmír existuje. Vedci sa k tomuto bez váhania priznávajú. Nie však veriaci.
Je irónia náboženstva, že vyzdvihuje pokoru a zatracuje vedcov a ateistov pre ich intelektuálnu aroganciu. V skutočnosti však niet arogantnejšieho svetonázoru ako je svetonázor nábožensky veriaceho: stvoriteľ sveta má o mňa záujem, oceňuje ma, miluje ma a po smrti ma odmení; moja dnešná viera odvodená z Písma zostane najlepším vyhlásením pravdy až do konca sveta; každý, kto so mnou nesúhlasí, strávi večnosť v pekle…
Priemerný kresťan v priemernom kostole počúvajúc priemernú nedeľnú omšu dosiahol vo vedeckom diskurze jednoducho nepredstaviteľný stupeň arogancie (a to sa v dejinách ľudstva vyskytlo pár extraordinárne arogantných vedcov).
Miluje Boh vírusy?
Viac ako 99% druhov, ktoré kedy chodili, lietali alebo sa plazili po tejto Zemi, je dnes vyhynutých. Táto skutočnosť sama o sebe zjavne vylučuje inteligentný dizajn. Keď sa pozeráme na prírodný svet, vidíme mimoriadnu rôznorodosť, ale nevidíme optimálny dizajn. Vidíme nadbytočnosť, regresie a nie nevyhnutnú komplikovanosť; vidíme fascinujúce neefektívnosti, ktoré vedú k utrpeniu a smrti. Vidíme nelietavých vtákov a hady s panvou. Vidíme druhy rýb, mlokov a kôrovcov ktoré majú nefunkčné oči, lebo po milióny rokov pokračovali vo vývoji v tme. Vidíme veľryby, ktorým počas fetálneho vývoja narastú zuby len aby boli v dospelosti reabsorbované.
Ak Boh stvoril všetky druhy života na Zemi “inteligentne, sú takéto črty nášho sveta úplným mystériom; žiadna z nich nie je prekvapujúca vo svetle evolúcie.
Biológovi J.B.S.Haldanovi sa pripisuje výrok, že ak existuje Boh, má “mimoriadnu náklonnosť pre chrobáky”. Človek by dúfal, že tak devastujúce pozorovanie raz navždy zatvorí knihu kreacionizmu. Hoci dnes poznáme okolo 350 tisíc druhov chrobákov, zdá sa, že Boh má ešte väčšiu náklonnosť k vírusom.
Biológovia odhadujú, že na každý živočíšny druh na Zemi pripadá najmenej desať línií vírusov. Mnohé vírusy sú samozrejme benígne a niektoré mohli zohrať dôležitú úlohu pri vzniku komplexných organizmov. Ale vírusy zvyknú používať organizmy ako svoje požičané genitálie. Mnohé z nich napadajú naše bunky aby ich zničili, zničiac v procese nás celých – strašlivo, nemilosrdne, neúnavne. Vírusy ako HIV, rovnako ako široké spektrum baktérií, možno pozorovať ako sa vyvíjajú priamo pod našimi nosmi a na škodu nás všetkých získavajú odolnosť voči antivirálnym liekom a antibiotikám.
Evolúcia predpovedá aj vysvetľuje tento fenomén - kniha Genezis nie.
Nebezpečná stávka
Ako píše Harris, z fanatického nábožeského presvedčenia vyplýva pre ľudstvo reálna hrozba. Náboženstvo totiž zvyšuje stávku, o ktorú v ľudských konfliktoch ide omnoho vyššie ako to môže dokázať tribalizmus, rasizmus alebo politika. Je to jediná forma myslenia v štýle náš – cudzí, ktorá vrhá rozdiely medzi ľuďmi do polohy večnej odmeny a večného trestu.
Jedna z pretrvávajúcich patológií ľudskej kultúry je tendencia vychovávať deti tak, aby sa báli a demonizovali iné ľudské bytosti na základe náboženskej viery. Následne viera inšpiruje násilie prinajmenšom na dvoch frontoch.
Po prvé, ľudia často zabíjajú iných ľudí, lebo veria že to od nich žiada stvoriteľ sveta. Islamský terorizmus je súčasným príkladom tohto druhu správania.
Po druhé, omnoho väčšie počty ľudí upadli do vzájomných konfliktov, lebo definujú svoju morálnu komunitu na základe náboženskej príslušnosti: moslimovia držia s inými moslimami, protestanti s protestantmi, katolíci s katolíkmi. Tieto konflikty nie sú vždy explicitne náboženské. Ale bigotnosť a nenávisť, ktoré komunity navzájom oddeľujú, sú často produktom ich náboženských identít.
Jedna z najväčších výziev, tvrdí Harris, pred ktorými stojí civilizácia v dvadsiatom prvom storočí je aby sa ľudia naučili hovoriť o svojich najhlbších osobných veciach – o spirituálnych skúsenostiach, etike a nevyhnutnosti ľudského utrpenia – spôsobmi, ktoré nie sú flagrantne iracionálne.
Zúfalo potrebujeme verejný diskurz, ktorý podporí kritické myslenie a intelektuálnu poctivosť. Takémuto projektu stojí však v ceste rešpekt, ktorý vzdávame náboženstvám. Je dôležité uvedomiť si, že rozdiel medzi vedou a náboženstvom nie je záležitosť vylúčenia našej etickej intuície a spirituálnych skúseností z konverzácie o svete: je to záležitosť poctivosti v tom, čo môžeme na ich základe rozumne vyvodiť.
Existujú dobré dôvody veriť, že ľudia ako Ježiš a Budha nehovorili nezmysly, keď hovorili o našej ľudskej kapacite pretransformovať naše životy. Ale každé poctivé skúmanie etiky a života vyžaduje tie isté štandardy rozumu a ktitiky, ktoré sa vzťahujú na každý intelektuálny diskurz.
Obhajoba ateizmu
Ateizmus nie je filozofia. Nie je to dokonca ani svetonázor: je to jednoducho prijatie očividného. V skutočnosti by termín ateizmus ani nemal existovať. Nikto sa nemusí identifikovať ako „nie-astrológ“ alebo „nie-alchymista“. Nemáme ani pojmy na ľudí, ktorí pochybujú o tom, že Elvis je stále nažive.
Ateizmus nie je nič iné ako odmietanie nedokázaných náboženských predstáv a dogiem. Ateista je jednoducho človek, ktorý verí, že 260 miliónov Američanov (87 percent populácie USA) tvrdiacich, že „nikdy nezapochybovali o existencii Boha“, by mali mať povinnosť predložiť dôkazy jeho existencie.
Vzhľadom na neúnavnú deštrukciu nevinných ľudských bytostí, ktorej sme dennodenne po celom svete svedkami, samozrejme aj dôkazy Božej dobroty. Ateista je človek, ktorý verí, že vražda jediného dievčatka – aj keby sa stala raz za milión rokov – vrhá pochybnosť na ideu dobrotivého Boha.
Plné znenie preklady knihy Sama Harrisa List kresťanskému národu je zverejnené tu
V článku boli použité pasáže z knihy List kresťanskému národu so súhlasom prekladateľa Juraja Mesíka
