Až keď som si prečítala stránku zástancov tradičnej rodiny, ktorí v sobotu na námestí počas „boja o Bratislavu" vlastnými telami „hájili prednú líniu bratislavského frontu pred dobytím homosexuálmi", začali mi byť jasné súvislosti. Dozvedela som sa, že slovenské rodiny - muži, ženy, deti a starí ľudia (len neviem, prečo ten plurál, keď tam bola viditeľná iba jedna rodina) - udatne a za cenu obetí bránili Bratislavu pred dobytím homosexuálmi a posvätné miesto konania sviečkovej demonštrácie pred zneuctením perverzákmi a sodomitmi: „Frontovú líniu pod sochou Pavla Országha Hviezdoslava držali skupiny strany Naše Slovensko, to akože „radikáli, extrémisti a neonacisti". Boli to väčšinou mladí ľudia, bolo vidno so zástavami aj 10 ročné deti", opisuje dramaticky situáciu stránka mariánskeho spravodajstva.
(Priznám sa, že mi nešli do hlavy tie deti, držiace transparenty a chrániace neonacistov svojou nevinnosťou. Iste, aj na dúhovej strane boli deti, ale tie veselo pobehovali a mávali malými zástavkami, kým tie tradičné stáli celé hodiny držiac transparenty alebo ťažké zástavy zoči-voči ťažkoodencom. Dlho som rozmýšľala, aké pohnútky vedú tradičnú slovenskú rodinu k tomu, aby deti namiesto hrania sa s rovesníkmi používala ako živý štít na ochranu agresívnych výrastkov vyznávajúcich hodnoty najbrutálnejšieho režimu v dejinách ľudstva. A potom mi to došlo... v regiónoch velebiacich tradičnú rodinu je už tradične najvyšší výskyt domáceho násilia. Veď keď ženu zbiješ, ako by si roľu pohnojil ... Boli to práve zástancovia tradičných rodín, kto najvehementnejšie protestovali proti zákazu telesných trestov na deťoch. Rodičia vraj majú právo rozhodovať o deťoch a robiť s nimi, čo uznajú za vhodné (pravda, na embryá sa to nevzťahuje, tie je na rozdiel od narodených detí žiadúce ochraňovať aj zákonom). Oproti výprasku remeňom je držanie transparentu vlastne hotová malina... a kukláči sotva vytlačia nepovolenú demonštráciu, keď na jej čele stoja nevinné deti. Najmä keď držia v ruke transparent „Neničte naše nevinné detské duše, my chceme iné vzory!" Aké? Pána učiteľa od Zvolena? Alebo poslúži ako vzor Tiso? Podľa stránky Slovenskej národnej jednoty, ktorej patrili transparenty orodujúce za duše detí, zrejme áno, pretože na stránke majú Spoločnosť Dr. J. Tisa. Deti z tradičnej slovenskej rodiny postavené do čela davu chránia svojou nevinnosťou nenávisť dospelých skrytých za ich chrbtami. Rozmýšľam, čo mi to pripomína... žeby detskú križiacku výpravu? )
Ale vráťme sa k podstate, k popisu sobotňajšej akcie na stránke mariánskeho spravodajstva. Našťastie sa im vraj s podporou aktivistov (áno, agresívnych neonáckov nazýva táto kresťanská stránka „aktivistami") podarilo mesto i miesto obrániť a vytlačiť tých zlých, väčšinou na naše tradičné Slovensko importovaných, homosexuálov za Dunaj (na tradičnom Slovensku vlastne ľudí s inou sexuálnou orientáciou ani nemáme, že?), takže žiadny pochod sa vlastne nekonal ... a už vôbec „a pride one". Tento úspech možno vraj pripísať na vrub hlavne úpenlivým modlitbám k svätej Rite, patrónke beznádejnosti, ktoré boli takto vyslyšané.
Vraj tí perverzáci utiekli na druhú stranu Dunaja (nuž áno, za Dunaj sa u nás nepohodlných zmestí až-až), pričom bol jeden nevinný divák, ktorý vykríkol „buzeranti" úplne neprávom zatvorený spolu s pár - zrejme takisto nevinnými - aktivistami. Polícia tým vraj potvrdila obavy postupov nanútených tou zlou, zlou Európskou úniou, že každá nenormálnosť bude chránená a normálnosť (napr. hádzanie kameňov alebo slzotvorných dymovníc) bude políciou potláčaná.
„Možno povedať, že PRIDE sa nekonal, resp. vývoj tejto akcie možno označiť za víťazstvo odporcov. PRIDE sa zastavil pred bránou Slovenska, na frontovej línii, ktorou sa stal priestor Sviečkovej manifestácie zo dňa 25,. Marca 1988, na sviatok Zvestovania Pána," píše pán Anton Selecký, vážený kresťan a účastník sviečkovej demonštrácie. (A to som si ja naivná myslela, že sviečková demonštrácia bola o slobode, proti totalite, strachu a nenávisti!)
„Kiežby táto skutočnosť prvého odporu voči pekelnej diverzii tohto druhu zobudila našu Cirkev, zobudila spiacich a ľahostajných...," končí mariánske spravodajstvo. A zobudiť sa veru treba, lebo na Slovensko sa valia ďalšie katastrofy v podobe satanistickej skupiny KISS a v Košiciach vystúpi „nekorunovaný kráľ homosexuálov, britský spevák Elton John. Útok pokračuje!"... a bude si vraj žiadať obete.
To som teda zvedavá, čo tie chúdence deti z tradičnej slovenskej rodiny ešte čaká. Podhodia ich krvilačným KISSákom ako obete satanovi, aby sa spolu s homosexuálmi smažili v pekle? (Nakoniec, nebudú tam osamotené a ani v zlej spoločnosti, s tým množstvo pedofilných kňazov tam musí byť dosť rušno.) Ja viem, blbý čierny humor... ale ak niekto postaví deti ako živý štít a agresívnych neonacistov nazve aktivistami, nechcem si predstavovať, akých obetí v záujme svojho neomylného presvedčenia je schopný.
Našťastie, takýchto fanatikov nie je medzi slovenskými kresťanmi veľa. Nanešťastie ale stále existujú a poskytujú alibi agresívnym holohlavým výrastkom, ktorým ide len a len o jedno - udrieť si. Má význam rozmýšľať, prečo? Odkiaľ sa berie nenávisť a agresivita týchto mladých ľudí? Asi nemá... ale jedno je isté. Vyrastali v tradičnej slovenskej - tak trochu klérofašistickej, pravdepodobne rasistickej a takmer určite homofóbnej - rodine.
Na záver pripájam pár záberov nevinných kresťanských aktivistov:
Fotografie: © Oľga Pietruchová (s výnimkou prvej, tá je zo spomínanej stránky www.magnificat.sk)
