Nálepkou protivládne, protispoločenské, protisocialistické a pod. vtedy predstavitelia vládnucej strany a vlády označovali všetko, čo by mohlo akýmkoľvek spôsobom spochybniť alebo oslabiť ich absolútnu moc v bývalej Československej socialistickej republike.
Tento pojem mal v občanoch vyvolať a aj vyvolával pocit, že niekto neprispôsobivý chce hovoriť, písať alebo robiť niečo zlé, podvratné, namierené proti ľuďom, proti spoločnosti, proti zriadeniu. Protivládne (alebo ak chcete protištátne) aktivity preto boli zakázané a spoločensky odsúdené.
Po 25 rokoch sa pojem protivládny (protivládne) opäť stáva bežným výrazom najvyšších predstaviteľov vládnej moci (napr. na adresu Denníka N alebo SME).
A tak už aj mladá ponovembrová generácia spoznáva obsah slova protivládny.
Doslov.
Nie je to tak, že slobodné médiá nám pomáhajú odhaľovať korupčné škandály, klientelizmus a rodinkárstvo v štátnej správe a verejných inštitúciách, skryté formy prelievania peňazí daňových poplatníkov do vreciek spriaznených osôb a privilegovaných firiem, atď. ?
Každá vláda by im mala byť za to vďačná a oceňovať ich prácu pre spoločnosť.
A čo tá naša ?
