Som bloger - začiatočník a nemám prehľad o tom, koľko blogov sa už o vzťahu človek - zviera popísalo. Na tom nezáleží. Fajn - nádych a výdych, idem na to.
Ako prvé chcem poznamenať, že mám rád zvieratká. Všetky. A mám rád aj svojich kamarátov. Všetkých. A Biblia hovorí, že mám mať rád aj svojich nepriateľov. Všetkých. Verím, že si ich týmto článkom nenarobím ešte viac. Ale je načase, aby som sa k tejto téme vyjadril nahlas.
SME ľudia. Ešte, že tak. Kto z nás má rád komfort, nech zdvihne ruku! Radi ten komfort poskytujeme aj iným. Ale nemôžeme si dovoliť ho poskytnúť všetkým, tak ho dáme len tým najlepším. Najlepším priateľom človeka. Práve skončili tie sviatky, Vianoce, pamätáte si ešte? V novootvorenom psom hoteli v Bratislave sa ozýval veselý štekot psíkov, ktorých majitelia odišli sviatkovať do rôznych kútov Slovenska.
Scéna č. 1: Odzvučnené priestory (údajne, aby sa predišlo nechcenému stresu), skrášľovacie kúry, výbeh tri hodiny denne, čo viac si psík môže priať?
Scéna č. 2: Rušná hlavná stanica, bezdomovci, ktorí sprchu nevideli už nejaký ten týždeň, komandovaní železničnou políciou aby opustili verejné priestory a stiahli sa do ústrania. Najlepšie navždy, lebo sú predsa asociálni.
Cítim sa ako dutý peň. My sme ľudia? Na prvý pohľad. Niektorí možno aj na druhý. Keď sa celebrita odfotí so psíkom na charitatívnej akcii, zožne aplauz a pozitívne ohlasy. Na Vianoce hodíme 50 centov bezdomovcovi do pohára a on na nás zazerá, že čo urobí s takou almužnou. My si povieme - "nikdy viac". Ideme domov a pripravíme svojmu štvornohému miláčikovi naozaj Štedrú večeru. Psík nás od vďačnosti olíže a my si spomenieme na bezdomovca a v duchu si prajeme, aby mu bola riadna zima, za to aký bol nevďačný za náš príspevok.
Rozmýšľam nad tým, prečo máme radšej zvieratká ako ľudí. Už viem! Zvieratá nedokážu rozprávať! Podľa štúdií dokážu cítiť, ale to je na inú debatu. Dokážu hodiť vyčítavý pohľad a brechať, keď sa im niečo nepáči (napr. to, že nemajú plnú misku). No nedokážu vyčítať, hádať sa, hovoriť nám, že náš názor nie je správny a že by sme sa mali spamätať. A to je super! Nie ako tí hlúpi ľudia, čo si hovoria kamaráti (ktorí vyčítajú, hádajú sa a hovoria, že by sme mali prehodnotiť svoje postoje). A za to treba byť zvieratkám vďační! Zaplaťme im všetko, čo potrebujú k pohodliu a doprajme im dôstojný odchod z tohoto sveta.
Ak už sme naozaj ľudia, skúsme sa tak aj správať. Dbajme na to, že sú jedinci, ktorí našu pomoc potrebujú oveľa viac ako zvieratá, ktoré boli stvorené tak, že sa o seba dokážu postarať a prežiť aj s minimálnymi nákladmi. Nepotrebujú na to značkový kabátik ani papučky na labky. Zo zvierat sme urobili (šou)biznis a v našej spoločnosti zaujímajú pozície, na ktoré nepatria. Zato ľudia, sociálni či asociálni, múdri aj hlúpi, pekní či škaredí sa vo svete strácajú každý deň, keď márne hľadajú pomocnú ruku. A možno len potrebujú vstať. Hľadajú ľudskú blízkosť a cit, ktorý my tak často až prehnane venujeme našim štvornohým miláčikom.
Nahrádzame svoju ľudskosť zvieracími inštinktami, svoju lásku k ľuďom nahrádzame láskou k zvieratám a to z nás nerobí nič viac ako zvery. Rozhliadnite sa okolo seba. A garantujem Vám, že kdekoľvek do sveta sa pozriete, nebudete mi môcť vyvrátiť tento názor.
