Študent Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, srdcom oddaný basketbalu, hlavou rozlietaný vo svete, nohami pevne stojaci na slovenskej pôde. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Po dlhočiznom čase som sa impulzívne rozhodol sadnúť si a napísať o niečom, čo by sme si my ako muži mali uvedomovať každý deň. Ak Vám prekáža, že hovorím za všetkých, nemrzí ma to. A 8. marca ešte možno o niečo menej. Ženy, toto je pre Vás...
Je to tak. Veľa z nás neverilo. No neverím, že sa teraz nájde niekto, kto verí, že naši si neveria. Na majstrovstvách sme ukázali to, čo chýbalo tímom, ktoré sme nechali so cťou za nami. A to je naozajstné majstrovstvo. Tímový duch. A jedno 5 miliónové, veľké bojúce srdce.
Nikto nikdy v živote nedostal nič zadarmo. A ak aj áno, neskôr mu to ukradli. O nejaký ten týždeň nás čakajú skúšky, ktoré nazývajú "skúšky dospelosti". Ich výsledky nás budú mátať ešte tak...ďalšie dva týždne, keď ich budeme posielať na VŠ, kam sa hlásime. Budú to naše známky, náš kus papiera veľkosti A4, ktorý nám nikto nikdy nevezme. Náš "milášik". A potom nám na ne a na všetko, čo s nimi bude/bolo spojené, ostanú len pekné spomienky. Stačí ich už len zvládnuť.
Táto správa sa šíri ako požiar. Aká irónia. V dnešný dlhoočakávaný deň volieb sa zaručene nikomu ani nesnívalo, že by sa mohlo na Slovensku udiať ešte niečo vážnejšie. A síce...
Ženy s veľkým Ž. Zaslúžene. Matky. Dcéry. Babičky. Svokry. Ženy, ktoré milujú, ženy, ktoré pomáhajú, ženy, ktoré sú obetavé, ženy, ktorých jemnosť je všadeprítomná. Dnes je deň, keď si my muži uvedomujeme, že bez žien sme nekompletní. Nefunkční. Nedostatoční. Demotivovaní.
14. február 2012. Začína Liga Majstrov. Je utorok. Vonku už nie je taká zima ako pred týždňom. Ostáva 15 dní na podanie prihlášok na VŠ. A mimochodom, je sviatok zaľúbených!
Smola. Už sa vezú ďalšie voľby. A to je dôvod, prečo sa tieto internetové stránky na dobu (ne)určitú menia na sofistikovanú bojovú arénu. Veľa dobrých argumentov proti množstvu zlých názorov a naopak. Od distingvovaných diskusií prechod k zúrivým kritikám. Vo väčšine sa opakujú heslá ako gorila, Matovič, banány, detektor a iné. Koľko ľudí, toľko názorov. A čo mladí ľudia? Ak to čítajú (a mnoho z nich to už prestáva baviť), uznávam ich. Ak patria k väčšine, ktorá sa o dianie nezaujíma, tak je veľká šanca, že robia jednu vec. Strieľajú gorily na Facebooku.
Tak toto nikto nečakal. Ani meteorológovia, ani cestári, ani šoféri, ani bezdomovci a ani obyčajní ľudia. Spomínam si na december, keď sme sa sťažovali na to, že tá naša slovenská zima vôbec ako zima nevyzerá. Nech sa nám páči, pre zmenu tu na Slovensku máme naozajstnú zimu - ruskú. Dnes mi chlad osobne ukázal svoju silu, práve keď som sa chystal na svoju poobedňajšiu kávu. V skrinke s potravinami, ktorú máme vetranú cez prieduch, mi priamo pred očami rozstrelilo fľaštičku so svätenou vodou, ktorú tam máme odloženú ešte od Troch Kráľov. Nevydržala tlak ľadu zvnútra a keď som zberal črepiny, napadlo mi, že tomuto mrazu už nič nie je sväté.
Často sa na seba hnevám za nadmerné používanie frázy "Keby bolo keby..." Veľa vecí v mojom živote nie je podľa mojich predstáv, aj keď to tak možno navonok nevyzerá. Veľké plány a veci, ktoré zlyhávajú na maličkostiach sú väčšinou príčinou mojich trápení. Je ironické, že zvyčajne sú to malichernosti, ktoré za dôležité nepovažujem. No pri situácii, ktorá vznikla keď sme sa včera vymkli z bytu a boli sme nútení ísť po náhradné kľúče a spolu s kamarátom sme prešli spolu viac ako 120 kilometrov, ma prinútilo zamyslieť sa, prečo v živote tak často prichádzajú zlyhania - veľmi filozofické.
Cesty ráno bývajú riadne šmykľavé. Tak ako keď sme sa dnes ráno so sestrou vracali od zubárky, držiac sa za ruky, len aby sme sa nenatiahli, akí sme dlhí. Pár metrov od domu na križovatke okolo nás precupital susedov pes. Ja, človek bojujúci o stabilitu na ceste hladkej ako zrkadlo som si v duchu povedal: "Och, ale mu závidím tie pazúry. Ani zima mu nie je, a ja chodím naobliekaný a aj tak mi krehnú končeky prstov." Sestra akoby mi čítala myšlienky a poznamenala: "Ty si nevidel včera správy však? V Bratislave je k dispozícii nový hotel pre psov." Stúpol mi tlak.
K uverejneniu tohto blogu ma inšpirovala kamarátka, ktorá vo svojom statuse na istej "nemenovanej sociálnej sieti" (Facebooku), uviedla svoju nerozhodnosť nad zmenou farby vlasov z momentálnej blond na tmavší odtieň hnedej. Upútala ma diskusia v komentároch k jej príspevku, kde sa názory a rady veľmi líšili. Ako zástupcu drsnejšieho pohlavia mi táto téma ľahostajná nie je, aj keď si možno myslíte, že písať o nej je doslova pritiahnuté. Za vlasy.
Aha, leták! Tohtoročné Vianoce som uzavrel stávku sám so sebou, bol som zvedavý, či napadne dosť snehu aspoň na to, aby zakryl zem, alebo či nás skôr stihnú prevalcovať papierové ponuky obchodných reťazcov. Momentálne ich máme v poštovej schránke toľko, že by sme nimi mohli vydláždiť cestu do kostola, kam ešte ľudia zvyknú chodiť na "štefanské" sväté omše. Aspoň by sa babkám tak nešmýkalo. No som si istý, že nejeden z nás by sa pri pohľade na zľavu zohol a leták zdvihol.
