Eduarda Chmelára sledujem na Facebooku už dlhšiu dobu. Nepoznám nijakého ďalšieho analytika ktorý by s takou jazykovou obratnosťou dokázal opísať dianie u nás a vo svete. Niektoré jeho myšlienky sú až filozofickej povahy. Na druhej strane niektoré myšlienky považujem za veľmi prepracovaný typ demagógie a argumentačného klamstva. Dnes je veľmi vzácne ak dokážeme povedať, že niekto v niečom má a v niečom nemá pravdu, a s ním v niečom súhlasíme a v niečom nie. Svet sa zmenil na nezmieriteľné strany, ktoré berú všetko alebo nič. V tomto blogu sa budem venovať niektorým argumentom pána Chmelára na FB statuse zo dňa 02.02.2022. Zámerne vynechám časti o právnej interpretácii zmluvy, pretože nejdem teraz špekulovať o niečom čomu nerozumiem. Text E. Chmelára dávam kurzívou.
Status z 02.02.2022 PREZIDENTKA, VLÁDA A MÉDIÁ VEDÚ VOJNU PROTI VLASTNÉMU NÁRODU
Prvé dva odseku opisujú, že podľa prieskumu si 64 % obyvateľov neželá prítomnosť vojsk Spojených štátov a 54 % odmieta obrannú dohodu s Američanmi. Na druhej strane si prítomnosť vojsk želá 30 % a obrannú dohodu podporuje 32 %. Ostatný asi nevedeli odpovedať.
Myslím si, že tak skúsený a slovne zdatný analytik ako je Chmelár musí vedieť, že nie vždy sa môžeme riadiť prieskumami verejnej mienky. Ani to nie je možné po technickej stránke.
Uvádzam iba niekoľko príkladov, kedy by sme sa riadili prieskumom verejnej mienky na Slovensku.
Napríklad pýtal sa niekto Slovákov či si želajú rozpad Rakúsko – Uhorska v 1918 a pripojenie sa ku Československu? Myslím radových Slovákov.
Pýtal sa niekto Čechoslovákov či si želáme pripnutie Podkarpatskej Rusi ku Sovietskemu zväzu po 2 SV?
Pýtal sa niekto na názor občanov keď SNS kupovala 14 stíhačiek F – 16, a vrtuľníky Black Hawk?
Ak by sme riadili prieskumami verejnej mienky tak nikdy nezvýšime dane (aj keby to bolo nutné), neprešla by asi zdravotnícka reforma, a vlastne by sme možno aj armádu nemali. Veď načo, nemáme proti komu bojovať? Prečo sa napríklad neopýtajú proti komu by sme mali rozpútať vojnu – a hneď by telefonisti položili vylučovaciu odpoveď buď USA alebo Rusko? A teraz by sme začať vojnu proti USA, pretože je to verejná mienka? Ako by obstála verejná mienka protipandemickým opatreniam?
Ani sám Eduard Chmelár nerešpektoval verejnú mienku. V prezidentských voľbách v roku 2019 získal 2,74 % platných hlasov - 58 965 reálnych hlasov. Predvolebné prieskumy mu pritom dávali okolo 4 – 5 % (najviac však 10, 8 % na začiatku septembra 2018, kedy prieskum uvádzal aj ľudí ktorí nekandidovali ako F. Mikloško, P. Pellegrini, či aj I. Matovič). Mal by pán Chmelár rešpektovať verejnú mienku a odstúpiť, pretože s takými preferenciami nemá šancu? Podotýkam, že účasť v parlamentných voľbách je vyššia v prezidentských. Určite si pamätáme ako vyzerali verejné mienky ešte 2 mesiace pred parlamentnými voľbami 2020? Nemal by Matovič odstúpiť, pretože Oľano nakoniec potopí? Chmelár aj napriek tomuto nízkemu elektorátu vyšiel do parlamentných volieb ako líder strany Socialisti.sk. Po prezidentských voľbách si sťažoval, že teraz sú voľby viac marketingovo – finančnou záležitosťou ako záležitosťou súboju argumentov a hodnôt. Áno, máte pravdu pán Chmelár – na voľby sú potrebné peniaze – tak prečo ste znova išli do volieb? Vari ste si predtým mysleli, že to dáte aj bez peňazí? Socialisti už mali peniaze?
Nie je možné, aby takýto analytik nesprávne odhalil, čo je potrebné na voľby!? To je akoby sme sa prihlásili do automobilových pretekoch a potom by sme sa sťažovali, že máme iba Felíciu a druhý mali Porsche. Mimochodom socialisti dosiahli vo voľbách 15 925 hlasov. A v prieskumoch dokonca neboli uvedení.
Trocha odbočím ku metóde tel. prieskumov. Ak už niekto pracoval pri telefonistoch, vie že telefonický prieskum na hocičo nie je ľahký chlebík. Najčastejšia odpoveď je – nemám čas, som v práci, šoférujem, nerozumiem, neotravujte a pod. Takéto ankety nie sú ako kúpa nového telefónu s paušálom, každý ich chce mať čo najrýchlejšie za sebou. Je to aj druhý faktor objektivity a síce skutočnosť, že ktorým občanom sa rýchlejšie dovoláte – respektíve ktorý vám budú ochotnejšie odpovedať. Skúsenosť učí, že sú to – nezamestnaní ľudia, mladí ľudia, ženy na materskej dovolenke a najväčšia skupina sú starší ľudia. Dôvod je veľmi jednoduchý – oni všetci oproti pracujúcim majú viac času. Preto ak program náhodne vygeneruje 150 čísel a niečo vám povie 60 ľudí, tak tých 90 čo vám rýchlo zloží sú skôr ľudia, ktorý pracujú a reálne nemajú čas ani chuť, ani mentálne nastavenie sa s vami rozprávať o politike. Na druhej strane osamelí starší ľudia sú radi, že im niekto zavolá a porozpráva sa s nimi.
Je tu aj druhý argument a to o dosť vážnejší. Myslím si, že každý si uvedomuje fiktívnosť prieskumu a reálnosť volieb/referenda. Do prieskumu môžem povedať hocičo, je to krátky minútový okamih (ešte aj kratší) a položím. Žiaden čas, ani námaha, také nič. Na druhej strane v prípade volieb musím vstať, zobrať si občianku, nájsť volebnú miestnosť a naozaj odvoliť. A to v sobotu za akéhokoľvek počasia. Aj také počasie dokáže byť reálnou prekážkou v účasti vo voľbách. Dušovali sme sa v telefóne, ale keď prišlo na lámanie chleba – tak nič z toho nebola. My vieme, že prieskum je fikcia a realita sú ozajstné voľby.
Ak by sa mňa rýchlo opýtali či chcem DCA, tak by som asi odpovedal, že áno. Človek ani nie je pripravený rýchlo prestúpiť z toho myšlienkového prúdu ktorý má na rýchlu odpoveď ku niečomu inému. Preto odpovedám, že „asi áno“. Na druhej strane prítomnosť amerických vojsk by som si „asi neželal“. Problém je však v tom, že oni sú už tu. Sám som ich dokonca videl v istom nemenovom hoteli pred 4 rokmi. Spočiatku som si myslel, že to sú nejaký branci, ktorý majú rady maskáče. Potom mi prišlo divné prečo sa rozprávajú po anglicky a neskôr už mi bolo povedané, že sú to Američania ktorý cvičia na letisku. Necítil som sa najlepšie a to rozhodne nie som rusofil. Cudzí vojak – zabijak na „mojom“ území. Ubezpečoval som sa, že títo sú tu krátko. Musím povedať, že boli normálny, pretože kolega sa s nimi normálne rozprával ako s kamošmi pri pive. Na druhej strane ak by ich malo byť niekoľko tisíc na základe zmluvy, tak neviem povedať.
„To, čo predviedla táto pani z Pezinka dnes v Rádiu Expres, kde sa jej najservilnejší moderátor Braňo Závodský strkal do zadku tak hlboko, že mu trčala len nosná dierka, aby mohol dýchať, bolo vrcholom manipulatívnosti a nekompetentnosti a potvrdením, že táto žena nemá v kresle hlavy štátu čo hľadať“.
Áno, expresívne útoky sú podľa prijateľné jedine vtedy ak sa presne vysvetlí čo táto pani predviedla a prečo sa Braňo Závodský tak strkal do zadku. Apropo niekoľko krát pán Chmelár chcel od svojich diskutérov na Facebooku slušnosť, tak prečo teraz on nie je slušný?
„Zuzane Čaputovej bezpochyby zalichotilo, že ju Závodský považuje za „odvážnu a rozhodnú štátničku“, ktorá je schopná robiť „nepopulárne opatrenia“ – vlastne jej to zalichotilo na toľko, že sa sama označila za „zodpovednú štátničku“ (ach, tá ženská márnomyseľnosť), ale ubezpečujem vás, že v tomto zmysel pojmu štátnik nespočíva“.
Na základe čoho vieme povedať, to či sa niekomu páči samotná lichôtka? Skúsim:
· Na základe toho, že nám to explicitne povie – „toto sa mi páčilo“.
· Na základe fyziologických prejavov radosti ako sú rozšírené zrenice, úsmev a pod.
To prvé je vonkajší pohľad a to druhé vnútorný pohľad. V každom prípade s dávkou filozofie musíme priznať, že o tom druhom nevieme nič. A muži o ženách dupľom.
Napísať – ach tá ženská márnomyseľnosť – je útokom na úrovni ad hominem. To nie je argument.
„Zuzana Čaputová nehovorí pravdu, keď hovorí, že jej názory na rozmiestnenie vojakov NATO na Slovensku sú v súlade s tým, čo prezentovala v kampani. V kampani tvrdila, že na prítomnosť cudzích vojsk na Slovensku nevidí dôvod – kto uveril jej klamstvám, nech si dnes trieska hlavu o múr“.
Vari sa dá situácia v kampani v roku 2018 – 2019 porovnávať s dnešnou situáciou? Iba toľko.
„Zuzana Čaputová nehovorí pravdu, že keď tu nebudeme mať vojakov NATO, staneme sa terčom Ruska. Je to hlúposť. Rusko nemá dôvod na také šialené dobrodružstvo, aby bezdôvodne zaútočilo na členský štát NATO. Práve naopak – terčom sa staneme, keď sem amerických vojakov pustíme, čo Moskva chápe ako ohrozenie“.
Tak máme tu dve hypotézy:
1. Hy. Z. Č. Rusko na nás zaútočí ak tu nebudeme mať vojská NATO.
2. Hy. E. Ch. Rusko na nás zaútočí ak tu budeme mať americké vojská.
Tak tu je potrebné rozlíšiť vojská NATO a americkej armády. Viem, že logicky sú Američania iba družinou v NATO, ale ontologicky ich ľudia berú rozdielne. Ak by sme mali na území vojská NATO – napríklad Čechov, tak by to ľudí dráždilo určite menej ako US army. Ale ak sa tu nasáčkuje celá armáda Čechov, Poliakov a napríklad Maďarov, tak sa nebude Rusko cítiť ohrozené? A čo našinci ako by prijali Maďarské vojská? Chudáci Nemci, tí nie sú vítaní asi nikde. Obe teórie sú pri triezvom uvažovaní prijateľné a pretože sú to hypotézy sú aj rovnako neprijateľné. Nemám dôvod prečo by som mal posudzovať jednu teóriu za prijateľnejšiu ako druhú.
Všimnime si, že pán Chmelár si dokonca odporuje. Rusko nemá dôvod na také šialené dobrodružstvo, aby bezdôvodne zaútočilo na členský štát NATO. Práve naopak – terčom sa staneme, keď sem amerických vojakov pustíme, čo Moskva chápe ako ohrozenie“ Tak buď ten dôvod tu je, alebo nie je. Ak sme členský štát NATO tak Rusi nemôžu urobiť šialenosť. Vari sa prítomnosťou amerických jendnotiek staneme nečlenským štátom?
„Zuzana Čaputová opakovane zavádza, keď tvrdí, že Rusko nám dalo ultimátum, že spojenci nám môžu prísť na pomoc len ak to dovolí Moskva (Závodský pridal ešte väčšiu hlúposť, že ak vystúpime z NATO). Je to hrubá lož, neklamte pani Čaputová, nič také medzi požiadavkami nie je“.
Podľa Ta3 Rusko žiadalo, aby aliancia odmietla prijímanie nových členov, predovšetkým Ukrajiny, a aby nerozmiestňovala svojich vojakov na území krajín, ktoré do aliancie NATO vstúpili po roku 1997[1].
V tomto prípade by mal pán Chmelár lepšie argumentovať prečo je to lož.
„Zuzana Čaputová primitívne zavádzala, že na našej strane je len 5000 vojakov NATO, kým na ruskej strane je stotisícová armáda. Zámerne nespomenula desaťtisíce ukrajinských vojakov natlačených na ruských hraniciach, ktorí vyprovokovali Moskvu k recipročnému kroku“.
Pán Chmelár zavádza ak spája armádu Ukrajiny do súvislosti s NATOM. To sú predsa dva rozdielne subjekty. Ak Rusi zaútočia na jedného vojaka NATO, zaútočia na NATO. Ak na ukrajinského vojaka tak na Ukrajinskú armádu. Prezidentka navyše porovnávala sily v Pobaltí, nie na Ukrajine.
„Zuzana Čaputová klame, keď tvrdí, že jej interpretačná doložka je „záväzok pre všetky politické generácie pri aplikácii zmluvy“.
Nie je daný argument prečo to tak nie je.
„Priznám sa, že keď povedala Závodskému, že jej interpretácia (najskôr je tu na mysli interpretačná doložka) pôsobí na poslancov vládnej koalície uisťujúco, vybuchol som od smiechu".
Nie sú to argumenty prečo to tak nie je. Ideálne by bolo ak by pán Chmelár povedal prečo si to myslí? Je tomu tak, že daných poslancov pozná a oni sami by mu odpovedali, že táto interpretačná doložka ich ubezpečila. No musel by ich menovať.
Nateraz asi toľko ku zmluve.
[1] ta3.com/clanok/226404/media-zverejnili-odpovede-usa-a-nato-na-ruske-poziadavky-su-ochotne-diskutovat-varuju-aj-pred-odplatou
