Esej venovaná sexualite

Písmo: A- | A+

Ešte predtým, než to čitateľ začne čítať, musím zodpovedať dve otázky, ktoré sa núkajú. Nie, dané prípady som nezažil a som normálny heterosexuál. A ak nemáte predstavivosť a liberálne zmýšľanie (aspoň z časti), odporúčam nečítať.

Predstavme si situáciu, kde ako muž (chytré čitateľky si samozrejme dosadia to, čo je im vhodnejšie) zbalíte „super kosť“ a bozkávate sa s ňou na tak tmavom mieste, že nič nevidíte. Iba cítite. Odpovedzte si, ste vzrušení? Jasná odpoveď, že áno. Potom si dáte v bozkávaní pauzu a pokračujete. Vzrušenie na chvíľu opadne a znova vzrastie. Lenže teraz sa už nebozkávate s tou istou sexbombou, ale s mužom, ktorý má rovnaké fyzické parametre ako ona. Je hladko oholený, má umelé prsia, tie isté vlasy, telesné proporcie, čo sa týka ústnej hygieny je na tom rovnako ako vaša vyvolená, a čo sa týka jeho penisu tak ten je zakrytý. Vzhľadom ku tme a k tomu, že sa nerozprávate, nemôžete vedieť, že sa nebozkávate so svojou vyvolenou ženou, ale s mužom. Vy si však myslíte, že je to stále vaša vyvolená. A zrazu sa rozsvieti svetlo. Čo teraz? Šok a beznádej? Zhnusíte sa sám sebe? Bozkávali ste sa s mužom a pritom ste sa vzrušili. Ste teda homosexuál? Zachráni vás od štatútu homosexuála to, že ste si mysleli, že je to žena? Od čoho závisí vzrušenie? Od číreho dráždenia erotogénnych zón spolu s vedomím, že ten druhý je heterosexuálny partner opačného pohlavia? Alebo „iba“ od dráždenia, či iba od vedomia, že ten kto dráždi je ten a ten?

Skúsme situáciu otočiť. Ste nútení bozkávať sa s mužom. Nie z toho dôvodu, že máte pri hlave pištoľ, ale z dôvodu peňažnej odmeny. Potrebujete peniaze a niekto vám ich poskytne vtedy, ak sa budete bozkávať s pohľadným mužom. Vyzerá ako metrosexuál, akoby vypadol z reklamy, alebo z holyvúdskeho filmu. Je oholený, voňavý, menší vzrastom, nefajčiar, a pod. Ide do tuhého, konáte. Vzrušíte sa? V tichu si sám odpovedzte, ešte predtým ako si prečítate ďalší odsek.

           Už je po všetkom. Trvalo to povedzme 5 minút, ale vy máte stonásobok svojho mesačného platu. Možno sa vám niektorí budú posmievať, že ste stratili vašu „mužskú hrdosť“ ale doba nehrá do karát „platonikom“ a peniaze nerastú len tak na stromoch. A zrazu to príde. Dotyčný muž vlastne ani mužom nebol. Bola to žena. Presnejšie žena, ktorá mala tak dobré maskovanie a také prirodzené „mužské“ črty, že ste si to na prvý pohľad nezbadali. A koniec koncov ste sa mohli bozkávať potme. Ako ste odpovedali na otázku ohľadom vzrušenia pri bozkávaní? Ak ste odpovedali, že nie, tak si poviete, „nevzrušil som sa pri bozkávaní so ženou, pretože som si myslel, že to nie je žena“. Tu rovnako, ako v prvom prípade ,mienka o tom druhom prevážila nad dráždením. Vzorec ku danej veci vyzerá asi takto: Vzruším sa/nevzruším sa, pretože si o danej veci myslím/mám mienku X/Y.

           Nemusíme si až tak lámať hlavu fantazírovaním, aby sme sa pozreli na niekoho, kto môže oveľa reálnejšie posúdiť túto situáciu. A nimi sú slepí ľudia. Ak sa idú dvaja slepci bozkávať medzi sebou, na základe čoho sú vzrušení? Znova namodelujme takú situáciu, kde druhotné sexuálne vnemy ako brada, fúzy, stoporený penis, úzky driek, prsia nehrajú rolu. Svoju úlohu tu nebude zohrávať ani hlas, pretože ľudia sa predtým, než začne akt bozkávania vymenia a pri bozkávaní hlas nikto nepotrebuje. Kedy sú slepci vlastne „naozaj“ vzrušení? Ak sa bozkávajú bez ohľadu na to, či si myslia, že sa bozkávajú s rovnakým alebo opačným pohlavím? Alebo sa heterosexuáli vzrušia iba vtedy, keď si budú myslieť, že sa bozkávajú s opačným pohlavím? A povedzme si na rovinu, prečo by sme mali mať po ruke iba dve pohlavia? Tretím pohlavím bude dokonalý model terminátora. Jeho vonkajší skelet nebude ľudské tkanivo, ale také ktoré sa hmatovo, chuťovo a vôňou podobá na „ozajstných“ ľudí. Z blízka sa dá rozoznať, že nejde o skutočného človeka, ale teraz máme pred sebou slepca, ktorý sa bozkáva.

           Vznikne nám tabuľka, ktorá má štyri funkcie. Jednu statickú-ten,  kto sa bozkáva a to je muž/slepec/heterosexuál a dve premenné-prvá je predstava, s kým sa bozkáva a druhá bude reálna skutočnosť. Poslednou funkciou bude to, či nastalo fyziologické vzrušenie.

          

Ten kto sa bozkáva – slepý muž/heterosexuál

S kým si myslí, že sa bozkáva

Skutočnosť,  teda s kým sa reálne bozkáva

Nastalo vzrušenie?

Žena

muž

 

Žena

žena

 

Žena

stroj

 

Muž

muž

 

Muž

Žena

 

Muž

stroj

 

Stroj

stroj

 

Stroj

Muž

 

Stroj

žena

 

   Prečo by sa takáto situácia mala odohrávať len pri bozkávaní. Veď ak uvoľníme uzdu našej fantázii tak zistíme, že takáto situácia mohla nastať pri sexe. Náš slepec má prvý krát pohlavný styk. Iba si myslí, že má sex so ženou, mužom alebo strojom. A ak si to premietneme na náš prvý príklad, tak sa to môže stať aj vám. Samozrejme, z fyziologických dôvodov je to lepšie „uplatniteľné“ na ženách ako na mužoch.

           Tvrdíme: fyziologické sexuálne vzrušenie (po väčšinou[1])  nastáva dráždením erotogénnych častí človeka, bez ohľadu na to, či druhá osoba je opačného pohlavia, alebo je to stroj imitujúci fyziotómiu ľudskej osoby. Vo vedomom stave a vtedy, ak nie sú vonkajšie okolnosti neprimerané (myslím tým, napr. ak nemáte dostatok partnerov opačného pohlavia – napr. vo väzení) si však ako heterosexuálne orientovaní ľudia vyberáme a sme citlivejší na vnímanie telesných signálov opačného pohlavia.

           Predstavme si situáciu, kde ste nahý a pripútaný ku posteli. Niekto rovnakého pohlavia sa rozhodne dráždiť vaše telo, najmä erotogénne zóny. Nemôžete sa brániť, nakoľko ste pripútaný. Chtiac či nechtiac sa vzrušíte, bez ohľadu na to či ste alebo nie ste homosexuál. A možno vás ešte viac vzruší ako samotné dráždenie iba samotný pohľad druhej osoby na vaše nahé telo, či samotná myšlienka láskania sa s rovnakým pohlavím.

 

           V masmédiách sme sa mohli stretnúť s príbehmi, kedy ženy v strednom veku dali peniaze podvodníkovi. Ten sa na sociálnych sieťach označoval za amerického vojaka, ktorý práve potrebuje finančnú a emocionálnu podporu. Náhodou kontaktoval určité ženy, s ktorými si začal písať. Ženy sa zamilovali a poslali peniaze, ktoré potom, samozrejme, už nevideli. Na základe čoho sa mohli tieto ženy zamilovať? Veď nikdy toho človeka nevideli, keď nerátame fotku fešného vojaka v profile. Bolo to najmä na základe písania správ medzi sebou? Ak by rovnaké správy boli napísané pod ženským profilom, nastala by rovnaká zamilovanosť? Ak nie, to by znamenalo, že láska nie je nič iné ako predĺžená ruka sexuálneho pudu. Ľudia, ktorí nie sú dostatočne atraktívni, môžu mať také a také zmýšľanie, myslenie, správanie, ale tú klasickú podobu lásky jednoducho nezažijú. Pretože ak by sme mali napr. Jana a Fera, pričom obaja majú navlas rovnaké spôsoby myslenia a správania sa ku druhým, a Jano je o poznanie lepšie vyvinutý, tak bude mať u druhého pohlavia alebo vyššie šance ako Fero. Dovolím si tvrdiť, že Ferove názory vzhľadom na to, že je škaredší budú prehliadané či dokonca zosmiešňované[2].   

           Zašli sme s fantáziou trocha ďaleko? No určite si čitatelia spomenú na to, kedy sa pod zlatým náterom skrývalo „niečo normálne“. Tým zlatým náterom myslím naše šaty, ktoré majú zdôrazniť (alebo rovno „umelo“ vytvoriť) naše sexuálne prednosti ako široké plecia, postavu v tvare presýpacích hodín, prsia, alebo makeup, ktorý zabezpečí veľké zvodné oči, rúž na červené pery a pod. Poznáme to z filmov. Je to krásna sexbomba, pri ktorej nohách ležia všetci muži, no len čo zhasnú reflektory, zmizne makeup a obtiahnuté šaty a stane sa z nej šedá myška. Kde je u mužov väčšie vzrušenie/či väčšia túžba po nej? U filmovej hviezdy? A prečo? Pretože si muži mysleli na základe vnímania, že táto žena je viac sexy? Povedzme, že nejaký muž je zo ženy vzrušený, pretože používa všetky vyššie popísané vychytávky na vylepšenie postavy a ako herečka sa správa živo, láskavo, flirtuje s ním. Následne sa už blíži sexuálny styk, a muž zisťuje, že postava nie je až taká dokonalá a aj správanie sa zmení. Žena prejde z „dračice“ na „šedú myšku“. Čo sa stane z mužom? Pomyslí si: „dobre, nejako to „presexujeme“ teda vzrušenie a chuť na sex sa zmenší, alebo ostane rovnaké, pretože už „ide do tuhého“, alebo sa chuť ešte zväčší pretože „ide do tuhého“.

            Predstavme si situáciu, kde sa bozkávate s niekým mladším. Nastáva vzrušenie a dôjde k sexuálnemu styku. Na druhý deň však zistíte, že váš partner má iba 13 rokov, ale mysleli ste si, že má viac. Je proste oveľa vyvinutejší ako jeho rovesníci. Ste pedofil? Nie? Prečo? Pretože vám vaše zmysly hovorili to, že je plnoletý? Teraz, ak viete, že má 13 rokov už sa na neho nepozeráte ako na potenciálneho partnera v milovaní? A dá sa to vôbec? Veď to príroda vám našepkala, že je to „dobrý samec“ a iba sociálna morálka vám vraví, že je to nesprávne. Veď rovnaké situácie sa dejú denne. Myslíme na iných, síce máme svojich vlastných partnerov, máme rôzne sexuálne či agresívne predstavy. Ale vzhľadom na istý morálny étos, to neurobíme.

Situáciu môžeme obmieňať, napríklad za toho mladíka môžeme dosadiť pokrvného príbuzného a pod. Nie sme teraz na tom rovnako ako Rómeo? Ak sa s týmto vedomím budete láskať s vaším milým nastane vzrušenie? Ktorá strana prevládne? O deň neskôr príde nová informácia. Boli to iba klebety. Váš partner je skutočne plnoletý a nie je to pokrvná príbuzná ani niekto z nepriateľského rodu. Zase sa na neho pozeráme ako na potenciálneho partnera? Alebo už neviete ako sa máte na neho pozerať?

           Aby sme neboli nikdy braní ako pedofili vraj máme v hlave zakódovaný program, podľa ktorého vieme odlišovať detské a dospelé telá. Všímame si výšku, prsia, zadok, ramená, svaly, bradu a pod. Ak telo rozlíšime ako dospelé kontrolka zasvieti na zeleno. Áno, môžeme s ním ísť. Lenže stretli sme muža, ktorému sa nepáčia veľké prsia a taktiež ženu, ktorá nepreferuje svalnaté mužské typy. Táto žena má radšej útlejších mužov s detskou tváričkou. Samozrejme dospelých. Lenže nemajú naši hrdinovia nábeh na pedofíliu? Veď pri takýchto somatotypoch nemusia vždy správne odhadnúť vek. Je to teda tak, že medzi pedofilmi a „normálnymi“ nie je rodová hranica, ale kontinuálna? Teda taká hranica, ktorá vraví, že všetci sme kúsok toho a väčší kúsok toho? Rovnako ako pri psychiatrických diagnózach, či pri iných sociálnych vedách a pod.? 

           Teraz si predstavme zoznamku, kde ľudia dávajú svojím partnerom určité body podľa toho, či sa im páčia alebo nie. Ľudia sa na zoznamke rozprávajú o bežných veciach ako práca, rodina, koníčky a pod. Maximum je desať bodov. Žena dá mužovi oproti nej 5 bodov, ale my mu povieme, že má 9 bodov. Bude pociťovať väčšie vzrušenie? Ak áno potom z akého dôvodu? Z toho dôvodu, že si tento muž myslí, že je príťažlivý? Ale veď to je iba jeho názor a navyše v tomto prípade klamlivý. Situáciu môžeme prevrátiť. Žena dáva mužovi 9 bodov a my povieme, že má iba 3 body. V tomto prípade by sa mal „stiahnuť z boja“. Ale znova iba z dôvody svojej mienky[3]. Bude muž lepšie reagovať na svoju mienku o tom ako na ženu zapôsobil, alebo sa dá zmiasť informáciami z druhej ruky? Už stoické učenie vraví, že veci nie sú dobré ani zlé, ale takými ich robí naša mienka o nich.

 

           A povedzme, že teraz sú na rade ženy. Vnímajú muža, ktorý má také oblečenie, ktoré zvýrazňuje široké ramená (vypchávky), má umelú bradu, husté čierne vlasy, jeho pokožka je dokonalá. Je proste pekný. A pri mužoch nemusíme ísť len po fyzickej kráse. Muž môže mať požičané drahé oblečenie a auto. Pomocou masmédií o ňom vytvoríme dojem, že je to skutočný boháč, nejaký slávny spevák, herec, celebrita, ktorý by si rád založil rodinu. Svojím deťom ponúkne svoje bohatstvo a známosti. A v skutočnosti je to obyčajný bezdomovec. Kedy sa žena pri pohľade na neho viac vzruší? A bude to normálne (teda fyziologické) vzrušenie, alebo racionálna voľba ako budúceho otca svojich detí? Apropo, odkiaľ ona vôbec vie, že to a to oblečenie a auto je drahšie ako iné? Z toho, že sme ju to naučili v rámci všeobecného balíka pre poznanie sociálnej skutočnosti? Pre zopakovanie si tieto situácie zrekapitulujme v tabuľke.

          

Ten kto vníma

Čo si myslí vnímajúci, že vníma (mienka)

Skutočné vlastnosti vnímaného.

Kde nastalo väčšie vzrušenie? U muža/ženy, u mienky/skutočnosti?

Muž

Krásnu ženu (filmovú hviezdu, nalíčenú v sexy šatách)

Postava a tvár priemernej krásy - šedá myš.

 

Žena

Bohatého muža (na základe referencií, odevu, auta)

Bezdomovec

 

 

           Teraz si do našich predstáv pridajme trocha Platonizmu. Tvrdíme, že ženy sú viac zamerané na psychickú stránku mužov, kým muži si na ženách všímajú viac tú telesnú. Povedzme, že sa žena rozpráva s mužom pričom je telesnou zdatnosťou priemerný. Tejto žene však imponuje jeho inteligencia, prívetivosť, charakter, spoločné názory na svet, teda všetko to čo zistila pri niekoľko hodinovom rozhovore. Na to ju aj tento muž „zbalí“, v našom prípade sa sním bude žena ochotná bozkávať na tmavom mieste. Teraz je vzrušená. Ale pod vplyvom bozkávania? Ani tak nie, pretože jej vzrušenie vyplýva z toho vedomia, že sa bozkáva s tým mužom, ktorý ju dnes večer „zbalil“. Alebo na vzrušenie je potrebné dráždenie erotogénnych zón spolu s vedomím, že je to ten charizmatický muž? Znova nastane úplná tma, prerušenie bozkávania a teraz si tohto intelektuála nahradíme iným mužom. Tento má rovnaké fyzické parametre, ale vôbec neoplýva takým duchovným potenciálom ako ten prvý. Naša žena v tomto prípade o tejto zmene samozrejme nevie. Znova by sme mohli tvrdiť, že sa žena vzrušuje pri bozkávaní s týmto hlúpym mužom? Veď ona si myslí, že sa bozkáva so svojím intelektuálom. Tento príklad by sme mohli rozšíriť aj na mužov, po prípade na samotný milostný akt. Muž si myslí, že sa bozkáva so svojou dlhoročnou priateľkou, pritom je to úplná iná žena, alebo dokonca iný muž. Povieme, že telesné vzrušenie ostalo na rovnakej úrovni, ale čo „duchovné zblíženie“? Nemá ísť pri takomto dlhoročnom vzťahu, kde sa partneri navzájom dobre poznajú a niečo si už spolu odžili o to, aby sa pri milovaní zblížili aj duchovne? Ale aj v tomto prípade by mala zvíťaziť myseľ nad telesným. Teda títo partneri pri tomto milovaní cítia to duchovné, ale iba preto, pretože si myslia že sa láskajú so svojím dlhoročným milým. Ak by sme zasvietili a zistili by, že sa milujú s niekým úplne iným nastal by duchovný kolaps.

           Ak máme niekoho, kto sa rozpráva s druhým pohlavím, pričom to nie je druhé pohlavie a ten prvý sa do partnera zamiluje, tak prečo sa zamiloval? Povedzme, že sa muž rozpráva s mužom, pričom si myslí, že je to žena. Znova namodelujeme technické parametra tak, že to nie je možné zistiť laickým pohľadom a naša dvojica si ešte netrúfla zájsť do spálne. Všetky názory tejto osoby mužovi imponujú. Je zamilovaný. Ale on si myslí, že je zamilovaný do heterosexuálnej ženy, kdežto svoje srdce dáva inému mužovi. Mohol by sa náš muž (alebo ak chcete žena) zamilovať do tejto osoby. pričom by si myslel, že je osoba rovnakého pohlavia? Veď čo je vlastne to duchovné zblíženie, ktoré má predchádzať tomu telesnému? Ak sa mužovi (ďalej M1) páčia názory iného muža (ďalej M2) vznikne medzi nimi kamarátstvo. Ak však ten istý muž pozná ženu, ktorá má cca také isté názory na svet ako M2, pričom je telesne príťažlivá vznikne medzi nimi ten duchovný vzťah, ktorý nazývame láskou? Rozdiel medzi týmito prípadmi je iba v telesnej príťažlivosti a mienke, že tá druhá osoba je ženou. Môžeme tvrdiť, že v láske ide o jemné, ťažko opísateľné nuansy? Automaticky očakávame od druhého pohlavia také názory, ktoré zodpovedajú našim predstavám ako sa má správať druhé pohlavie. Pretože inak by muži nutne milovali iba tie ženy, ktoré majú rady mužské témy a ženy tých mužov, ktorí majú radi ženské témy. To sa však navzájom ruší


[1] V humanitnej problematike neodporúčam používať kategorické termíny ako vždy, každý, nikto. Vždy je možné nájsť nejaké výnimky, ale pravidlá s kvantitatívneho pohľadu sú platné.

[2] Za predpokladu, že samotného Fera vidíme, alebo ho vieme správne označiť.

[3] Pre túto hypotézu abstrahujem od takých javov, kedy žiadostivosť toho druhého rozpoznáme podľa fenoménov flirtu ako úsmevy, zvodné pohľady a pod.

Skryť Zatvoriť reklamu