... ako chodíte okolo po zemeguli a tu hľa uvidíte akýsi okupovaný poloostrov. I napadne vás, že by sa vám šiklo, že by mohli všetci uznať, že okupácia je vlastne legitímny spôsob rozšírenia územia.
Skúste si predstaviť, ako celé ľudské spoločenstvo na pôde organizácie, ktorá má hneď v prvej vete charty slová: „MY, LID SPOJENÝCH NÁRODŮ, JSOUCE ODHODLÁNI uchránit budoucí pokolení od metly války...", bude súhlasiť, s vašim nápadom legitimizovať vojnové ťaženie.
Potom si už ani nemusíte predstavovať, ako sa za potlesku všetkých chopíte tohto precedensu a anektujete Grónsko.
Neviem ako vy, ale ja si neviem predstaviť, že v takomto medzinárodnom nastavení na tejto planéte ostane...
Skúste si predstaviť, aké to asi bolo tak okolo roku 1750, keď na planéte bolo cca 770 000 000 ľudí.
Nuž, ja si to radšej už ani nechcem predstavovať, ale sviňa moja šedá hmota, funguje na obrazovom princípe: "Čo napíšem, to vidím."
Jo, to jsme tak jednou tu troubu rozhicovali...."voľne podľa Cimrmana)
Teória hier hovorí, že druhá najlepšia stratégia je "aký požičaj taký vráť" s tým, že vždy začnete podobrotky. Ale to je matematika, to kukuricu leda rozpáli do pukancov. Od toho radšej ďalej, že.
Dáme ešte jednu narážku, parafrázu, či odkaz na klasika? Dáme: A takto si tu nežijeme.
