Akoby boli v štátotstrane prekvapení, že štát treba občas riadiť a popostrčiť. Akoby boli prekvapení, že občania nejaké to manažovanie štátu vyžadujú. Možno preto, že za 4 roky všetko riadil najvyšší a ostatní v záujme zachovania svojich privilégii len držali hubu a krok. Maximálne popostrčili niečo na iného súdruha v duchu zákona padajúceho hovna.
Na vyberanie peňazí z EU a štátneho rozpočtu formou chodenia k bankomatu si tak zvykli, že vôbec nechápu, čo to ľudia za svoje hlasy vlastne chcú.
Úpenlivo pozerajú na najvyššieho a ten nechápe, čo sa mu to pod rukami deje. Najvyšší nechápe, že je tento štát všetkým jeho privilegovaným totálne u riti. Nechápe, že si myslia, že ich privilégiá sú tu na veky-vekov samozrejme a bez roboty.
Najvyšší privilegovaní po 3 rokoch plní zdesenia: To fakt máme aj pracovať? To nestačí chodiť do práce? To nie je zmyslom mojej funkcie vyberať peniaze z bankomatu?
Kúpená vďačnosť za peniaze zo štátneho rozpočtu. Bez záujmu o povinnosti vyplývajúce z funkcie, ktorú dostali na obsadenie. Hlavne, aby boli peniaze na účtoch, nech si najvyšší trepe čo chce.
Fuj! Tieto voľby len každého vyrušujú.
Autor kandiduje na poslanca Národnej rady SR na kandidátke strany SaS pod číslom 130 vo voľbách v marci 2016.
