Našťastie sme medzičasom zjednotilo prihlasovanie, takže po vylovení prihlasovacieho URL z útrob prehliadača sa mi už na 2 pokus podarilo vkĺznuť do admina. A tento článok mohol vzniknúť.
Keď už som tu bol, trochu som sa poobzeral a aj tri zaujímavé vecičky objavil. Napríklad spravodajskú povinnosť z nejakej tej tanečnej súťaže:
Tanečníci postúpili na Majstrovstvá Európy zo súťaže, ktorá sa konala koncom apríla vo Veľkom Mederi. TK Tília Lipany svojimi výbornými umiestneniami dostal možnosť ukázať sa aj v zahraničí a zmerať si sily s veľkou konkurenciou zo Slovenska, Maďarska a Rumúnska.
Z majstrov Slovenska majstri Európy. Blog - Lucia Ludviková (blog.sme.sk)
Škoda len, že článok neobsahuje viac faktografie, trochu informácii o štruktúre súťaže a podrobnosti kategóriách zúčastnených. Také blogové to je.
Fajnovo som si počítal o vláčikoch.
Zaujímavé jazdy historickým vlakom zorganizovalo občianske združenie Čango, Spoločnosť Považskej Dráhy Žilina a Mesto Vrbové. Celkom osem vlakov, zložených z motorového vozňa s prípojným vozňom, dopravilo na tradičný Vrbovský jarmok množstvo malých aj veľkých cestujúcich. Zaspomínať si prišli aj pamätníci pravidelnej osobnej dopravy a jazdy boli ostro sledované aj železničnými fanúšikmi.
Vlakom z Piešťan do Vrbového! Po 32 rokoch. Blog - Miroslav Lisinovič (blog.sme.sk)
Vláčiky, to ja rád. A veru fajnovo to chlapec napísal. Aj fotky prihodil. Pre takéto články mám blogy úprimne rád.
A do tretice, také priliehavé k tomu ta času, cestopis. Teda, po pár riadkoch sa z neho vyliahlo promo na vlastnú knižku. No je tam čosi, čo je môjmu srdcu blízke: Sloboda a voľnosť
Do Uruguaja som išiel s túžbou ostať ešte niekoľko mesiacov po skončení projektu. Nikdy by som si nepomyslel, že ostanem tak dlho. Učarovali mi nielen ľudia, ale aj príroda. Po odchode z Uruguaja som išiel do Patagónie. Z plánovaných dvoch mesiacov bolo odrazu päť. Aj to som sa v závere ponáhľal. Vždy zelené lesy, jazerá, ľadovce, štíty, útesy, soľná púšť, vulkány a niekoľko desiatok kilometrov dlhé túry ma oslovili tak silno, že som stanoval vyše štyroch mesiacov.
No tak nič, medzičasom som si bol namiešať sirupovú vodu a zdá sa, že sa mi zaniesol prívod vody do prietokového ohrievača. Slabo tečie a nespína. Poznám ho, v sitku mu niečo z rúrok uviazlo. Zavriem vodu, odkrútim prívod, prefúknem a bude zas tiecť a spínať a zohrievať. Darmo, aj keď je teplo, vodu na riad treba zohriať.
Tak niekedy, keď zas bude teplo, tak sem niečo napíšem. Len tak, niečo také ľahké letné. Aby reč nestála, keď už ten vzduch stojí. Blogy sú už raz také.
