Chvíľku som ho odhováral od tohto čudného nápadu, ale keď som videl, že je to zbytočne, zaviedol som ho do postrannej krčmy v centre mesta, ktorú tunajší pivári nazývajú: NERVOVÉ. Je tu otvorené každý deň už od rána, od piatej, a už pred brieždením dôchodcovia alebo nezamestnaní, ktorí majú problémy so spaním, ale aj obyčajní pracujúci, ktorí potrebujú ešte pre nástupom do práce vyrovnať hladinu alkoholu v krvi, tu chodia buď na upokojujúce pivo alebo na povzbudzujúci štamperlík ostrého.
Sadli sme si za stôl do rohu v polozaplnenej, polozafajčenej miestnosti a čašníčka, ktorá už nebola v rozpuku, a ktorá bola v pase objemnejšia ako v prsiach, postávala pri jednom stole, kde partia štamgastov hrala karty, a jednému z nich kibicovala a kibicovala. Naštval som sa, že si nás síce všimla, ako sme obaja vstúpili dnu, ale ten kartár, nad ktorým sa skláňala, bol možno jej amant a mal asi na ruke dobré karty, lebo nás nechala ľahostajne čakať.
Ale napočudovanie priateľ mal dobrú náladu, pohodlne sa usadil a cítil sa uvoľnene ako doma, ako v obývačke, akoby sa díval na dobrú komédiu v televízii, a poradil mi, aby som stopol na hodinkách čas, ako dlho to čašníčke potrvá, kým sa jej uráči k nám prísť, aby nás obslúžila, a ešte dodal, že je tu teplo, a v podstate sa tu môžeme zadarmo zohriať.
Po piatich minútach, keď štamgasti dohrali partičku a jej favorit prehral, čašníčka naštvane skríkla ´ježišmária´ a kačacím krokom sa vybrala k nám, cestou si ešte špičkou jazyka vyhľadávala zvyšky jedla medzi zubami, a pri stole nás privítala vetou: „No, čo?"
Priateľ ju pozdravil celkom dobrou slovenčinou: „Dobrý deň, pani veľkomožná! Ako sa máme?"
Na čo sa zarazila, lebo také oslovenie tu ešte v živote nepočula, potom odvetila, že sa má dobre, a ešte raz sa nás spýtala, čo to bude. Priateľ pokračoval ďalej, že by sme si prosili dve pivka, ak ju náhodou veľmi neotravujeme, následkom čoho odvrkla, že ju vôbec neotravujeme, lebo ona je v práci a o ďalších päť minút nám priniesla dve bahenné piva. Priateľ zase prejavil zvedavosť: „A ako sa majú pacienti? Nebijú sa? Počúvajú vás?"
Spočiatku nechápala, nedošlo jej, akí pacienti, preto priateľ ukázal rukou po miestnosti na hostí, a čašníčka sa rozpačito usmiala, ale potom zvážnela a požiadala nás, aby sme hneď zaplatili, lebo nás nepozná, a že tu sa platí po každej runde. Priateľ sa ešte raz ospravedlnil, aby nám prepáčila, že sme ju vyrušili, podal jej päťeurovú bankovku a vytrvalo čakal, kým mu vydávala drobné, pričom sa ´pani veľkomožná´ prehrabovala prstami medzi mincami, čakajúc na prepitné, ale keď sa nedočkala žiadneho navýšenia sumy, pozrela na nás takým podozrivým pohľadom, ako by sme obaja utiekli z blázinca.
