Bol to môj učiteľ odbornej prípravy na strednej škole a z ´Nomen omen´ si ťažkú hlavu nerobil. Vstúpil do jeho života tým, že som sa prihlásil na školu, v ktorej on vyučoval. Bol v tom čase v najlepších rokoch, štyridsaťpäťročný. Cieľavedome si v škole vybudoval pozíciu šéfa odborov. Raz týždenne sme mali prax vo výrobných dielňach. Celá naša trieda, každé pondelkové ráno, bola nastúpená v modrých pracovných mundúroch v dvojrade - čakali sme na Michala a na rozdelenie do práce.
O mŕtvych len dobre, ako sa hovorí. Boli to naše prvé dotyky s mocou. Odjakživa som neznášal vojenský štýl riadenia a Michal hneď pri prvom stretnutí nám predviedol svoju nadvládu v emulziou páchnucich dielňach, v labyrinte kovoobrábacích strojov. Pochodoval pred nami teatrálne hore-dolu a svoju dôležitosť prezentoval slovami:
„A nestrpím tu žiadnych ulievačov a simulantov. Keď ste sa dali na čierne remeslo, ja vás tu naučím makať. Naša vlasť potrebuje pracujúce kádre a nie záhaľčivých faganov!"
Pri tejto ohnivej reči nás jeho prenikavé oči prebodávali ako dýky a hľadali medzi nami potenciálnych lenivcov a darebákov.
Všetci to poznáte, sú obdobia v živote človeka, keď sa snažíte seba lepšie, a všetko vám padá z ruky. Sám neviem, či to bolo mojou prehnanou snaživosťou alebo citlivosťou, ale dostal som sa do stavu takéhoto smoliara práve v tomto období.
O mŕtvych len dobre, ako sa hovorí. Michal čoskoro odhalil moju manuálnu nemohúcnosť. Postupne vybadal, že nereagujem na jeho príkazy tak horlivo ako ostatní spolužiaci, že vybočujem z jednoliateho kolektívu, a že môj vzťah k telesnej práci je vlažný. Raz to vyhlásil aj pred nastúpenou pracovnou čatou. Vo všetkých hodnotiacich kritériách som podľa neho zaostával za ostatnými žiakmi.
Takto sa zo mňa, z nič netušiaceho teenagera, ktorému v tom čase boli najdôležitejšie jeho vlnky vo vlasoch, stál chtiac-nechtiac nebezpečný odpadlík spoločnosti. A Michal konečne našiel medzi mladými výrastkami toho, koho hľadal. Jedného neskroteného rebela, ktorého bolo treba pokoriť a umlčať jeho rozdielne názory už v zárodku.
O mŕtvych len dobre, ako sa hovorí. Spočiatku som sa bránil takému nespravodlivému osočovaniu, ale keď mi to bolo pravidelne vsugerované do hlavy pri každom mojom chybnom kroku, povedal som si, že nebudem predsa žiť v klame, pravda je mi nadovšetko, a prijal som ponúknutú rolu podvratného živla so všetkými dôsledkami. Naozaj som sa začal líšiť od svojich spolužiakov. Rozhodol som sa bojovať proti rafinovanosti moci mládežníckym vzdorom. Stal som sa ľahostajný ku kolektívnym záväzkom, neučil som sa ani priemerne a vyhýbal som sa špinavej práci.
O mŕtvych len dobre, ako sa hovorí. Michal sa ma najprv pokúšal zlomiť takticky. Vyskúšal všetky osvedčené pedagogické triky. Od podceňovania - mikroskopické kontroly úpravy odevu, pracovných strojov a nástrojov - cez dohováranie a presviedčanie, až po úplné ignorovanie mojej prítomnosti. Neskôr už nedokázal kontrolovať vnútorné napätie, tiekli mu nervy. Vyhrážal sa, že ma navrhne, aby som bol vylúčený zo školy.
O mŕtvych len dobre, ako sa hovorí. Teraz po novembrovom prevrate už chápem jeho prehnanú zanietenosť, s akou bránil svoje záujmy. Príčinou bol strach. Tušil, že mladá generácia môže zapáliť iskierku protispoločenského hnutia, a tým ohroziť jeho stabilitu. Predvídal, že s príchodom zmeny by prišiel o lukratívne dovolenky zdarma, čestné postavenie v rade školy, platovo by upadol do priemeru - jeho rodina by tým utrpela. On len bránil svoj brloh ako vlk alebo líška.
Včera som si povedal, že pôjdem popolievať jeho ešte čerstvý hrob, ale o mŕtvych len dobre, ako sa hovorí. Odpočívaj v pokoji Michal.
