Preboha! Prečo ste dali jednému z najvýznamnejších slovenských spisovateľov meno Martinko Kukučín? Čo má toto -ko na konci jeho mena znamenať? Kukučín vám bol nejaká rodina, že ste ho nazvali takto familiárne, alebo čo?"
„Nie, ale v nedeľu doobeda, keď som vypisoval tušom tento nadpis, dávali v rádiu rozprávku Zlatá priadka a tam vystupoval škriatok, ktorý sa volal Martinko Klingáčik. Meno tohto škriatka ma tak poplietlo, že som nechtiac pripísal ku Kukučínovmu menu -ko a potom sa to už nedalo zmazať."
„Hm!? Vidím, že máte čas na rozprávky!? Uvidíme, ako ste sa pripravili zo slovenskej literatúry!? Takže, čo ste sa mali nadnes doma naučiť?"
„Nadnes sme sa mali doma naučiť naspamäť úryvok z epickej básne Pltník od Svetozára Hurbana Vajanského."
„Tak začnite!"
„Letí havran, letí,
radostne si kráka,
nesie krm pre deti,
pre rodinku svoju,
čo tam v hniezde čaká."
„Stop! Preboha! Toto čo malo znamenať!? Toto mal byť nejaký umelecký prednes? Veď vy ste to odrecitoval tak oceľovo chladne, akoby ste hovoril nejakú poučku z učebnice o spracovaní kovov! Zapamätajte si, žiaci! Každý študent na našej priemyslovke by mal vedieť zarecitovať nejaký úryvok z básne slovenského literárneho klasika aspoň z minimálnym stupňom precítenia! Akú ste mali predchádzajúcu hodinu? Nejaký technický predmet, však?"
„Áno, Strojársku technológiu."
„No, to som si myslela! Hm...Vy ste vyložene technický typ, keď vás tak počúvam. Isto viete definíciu kalenia železa, že?"
„Železo sa kalí,
aby bolo tvrdšie,
ale po kalení,
znižuje sa ťažnosť
a vnútorné pnutie."
„Počuli ste to? Počuli ste to všetci? Presne takto monotónne odriekol aj úryvok Vajanského básne! Ách, bože! Vajanský sa musel v hrobe otočiť, keď to počúval! Ale, nechajme to tak! Nebudeme ďalej pokračovať v prednese! Urobte mi krátky rozbor strofy básne Pltník, ktorú ste pred chvíľou tak stroho predniesol! Čo chcel Vajanský týmito veršami symbolicky vyjadriť?"
„Básnik týmito veršami chcel symbolicky naznačiť, že ako každý človek aj vták má svoje hniezdo, kde je mu dobre, a kde si radostne kráka, ale potom sa musí postarať o svoje potomstvo."
„Hm!? Zaujímavá interpretácia!? Čím ďalej, tým lepšie! Aké ďalšie diela napísal Svetozár Hurban Vajanský?"
„Svetozár Hurban Vajanský napísal...hm...písal..."
„No, my všetci vieme, že písal, ale čo napísal?"
„Napísal básnickú zbierku...Šariš a more."
„Bože! Čo som komu spravila, že moje uši musia takto trpieť! Snáď Tatry a more, nie!"
„Vlastne Tatry a more."
„Ďalej!"
„Ďalej napísal...hm...Žltá ľalia, Margita a Besná."
„Ale čo? To sú mi novinky!!! A Ján Botto potom napísal Hájnikovu ženu, nie?"
„???"
„No, pokračujte v improvizácii! Čo ešte napísal Svetozár Hurban Vajanský?"
„Ešte napísal...hm...:-("
„Skončili ste?"
„Áno."
„Definitívne?"
„Áno."
„Mám taký silný pocit, že na tejto škole ste tiež skončili definitívne. Je to opäť za päť!"
