Týždeň nato v sobotu podvečer prišiel za mnou na cimru jeden vojak, tiež záklaďák, ktorého som poznal len z videnia, nakoľko bol z inej čaty. Chýbalo mu do konca vojenčiny ešte pol roka. Pripadal mi celkom sympatický - štíhly, nestrojené priame vystupovanie, blonďavé vlasy - skrátka frajer.
Mal dobrý prehľad o tom, čo sa deje v okolí, lebo ma poprosil, či by som mu nepožičal na noc rifle. V neďalekej dedine, asi sedem kilometrov od kasárni, sa konala tanečná zábava. Nedostal síce vychádzku, ale chcel by tam po večierke na čierno odbehnúť, trochu sa pozabávať, rozptýliť.
Vybral si ma preto, lebo ma pred týždňom videl v rifliach v spoločenskej miestnosti, že máme podobné postavy, a že by nechcel na tancovačke vyzerať vo vojenskej rovnošate ako ´zelené čudo´ - ako sa doslovne vyjadril. Civilnú košeľu si už vraj zabezpečil u iného vojaka.
Chápal som zmysel jeho prosby, pretože vtedy s uniformovanými príslušníkmi našej hrdinskej ľudovej armády nechcela na zábave tancovať ani ježibaba. Kvalitné značkové rifle v tom čase stáli majland. Moje rifle boli síce značkové, ale boli aj dosť ošúchané. Vyhováral som sa, že sa mu môžu pri tanci natrhnúť, že o dva týždne cestujem navždy domov a nemám chuť si niekde zháňať nové nohavice. Jednalo sa zrejme uňho o dôležitú udalosť, lebo vytiahol z vrecka päťstokorunáčku, podal mi ju s ubezpečením, že ak mi rifle na druhý deň nevráti v pôvodnom stave, môžem si peniaze nechať. Tento návrh sa mi zdal férový. Požičal som mu rifle - nemali takú cenu - nemohol som tým nič stratiť.
Na druhý deň v nedeľu sa ukázal na mojej cimre až okolo obeda - krivkajúci, s monoklom pod okom. V rukách držal moje rifle, ktoré už na prvý pohľad vyzerali riadne zničené. Keď ich predo mnou rozložil na stôl, na viacerých miestach boli pohúžvané, pošpinené a potrhané. Pokúšal sa jednaním zachrániť aspoň časť svojich peňazí, ale samozrejme, že neuspel. Rifle boli v katastrofálnom stave, čo potvrdili aj moji spolubývajúci - svedkovia včerajšej dohody. Predtým než celý nešťastný odišiel, spýtal som sa ho, čo sa vlastne stalo na tancovačke, že tak doriadil seba, aj moje - respektíve teraz už jeho rifle.
Dedinská zábava vraj spočiatku prebiehala ako každá iná. Utajený vojak sa najprv vínom dostal do správnej nálady, potom vyzval do tanca jednu miestnu krásavicu v priliehavých šatách s odvážnym výstrihom. Čiernovláska. Dvadsiatka, maximálne dvadsaťdvojka. Zaoblené boky, nadrozmerné prsia. Zoznámili sa, popili spolu trochu vínka v prestávkach medzi tanečnými kolami.
Temperamentná spoločníčka sa vraj naňho neustále usmievala a pri každom tanci podskakovala hore-dole tak spontánne, že len pevná podprsenka držala jej natriasajúce sa mohutné poprsie v medziach slušnosti.
Mladý, roztúžený vojak sa tiež roztancoval, a keď obaja hopsali v svižnom tempe záverečné diskotékové kolo, jej smelý dekolt a jeho potlačovaná vášeň boli príčinou toho, že vojak neodolal pokušeniu a počas tanca jej náhle - v zápale rytmu - vsunul obe ruky do výstrihu a prstami jej vyhupol krásne ňadrá von.
Kráska na okamih skamenela, potom zahanbená vybehla z tanečnej sály. Strhla sa bitka. Zopár kopancov sa ušlo aj mojim rifliam. Nakoniec bol vojak rád, že odtiaľ utiekol len s ľahkým zranením.
Dodnes mám pred očami jeho dôveryhodnú tvár.
