Nadchol som sa myšlienkami autora, ktorý v nej popisuje, ako sa vyhnúť trápeniam, ako pochopiť sám seba, ako vychádzať lepšie s ľuďmi a obdivoval som ho, ako dokáže niekedy jednou vetou brilantne vystihnúť komplikovanú povahu človeka.
Knihu som odporúčal aj svojím známym. Jeden z nich, keď som mu ju ukázal, aby sa sám presvedčil o jej kvalite, prelistoval zopár strán, prečítal zopár viet, opýtal sa ma na cenu a na druhý deň sa vybral do mesta, do kníhkupectva, kde si kúpil hneď štyri kusy - ako prezenty pre svoju rodinu. On je skôr technický typ, macher na počítače, ale prečíta všetko, čo ho duševne obohatí, čo mu poskytne väčší rozhľad, a čo mu dá užitočné rady do života.
Predtým Arthura Schopenhauera, nemeckého filozofa a mysliteľa, vôbec nepoznal a tak mi podrobne popísal, ako vošiel do kníhkupectva, ako sa spýtal predavača, či ešte majú tú knihu, a keď mu predavač prisvedčil, tak mu môj známy zahlásil, že si prosí štyri kusy. Predavač vraj nahlas zahmkal a pozrel sa naňho ponad okuliare takým uznanlivým pohľadom, akoby môj známy bol dajakým pedagógom na filozofickej fakulte.
Naposledy som tú knihu znovu čítal pred dvoma rokmi. Bral som to ako samozrejmosť, že je nutné tento umelecký skvost čítať pravidelne, a čo najviac, aby som si vštepil do pamäti principiálne životné pravdy.
V tom istom čase, keď som bol plný dojmov z tej knihy, ma jedného večera zavolal na mobil môj sused, skutočný pedagóg, učiteľ na základnej škole, aby som vybehol hore k nemu po schodoch, že ma pozýva okoštovať domácu slivovicu. V poslednom čase zintenzívnil so mnou kamarátske vzťahy, presnú príčinu jeho pozvania som sa dozvedel až po treťom poháriku. Začal nenápadne, akoby tušil, čím sa moja myseľ v týchto dňoch zaoberá, lebo ma poprosil, či by som mu nepožičal na čítanie nejakú dobrú knihu, že má teraz trochu voľného času a chcel by sa viacej venovať čítaniu.
A ja som sa hneď rozhovoril o tom, že práve teraz opäť čítam Schopenhauerovu Životnú múdrosť, že je to super kniha, a že by to bola preňho výborná voľba, lebo v nej nájde ušľachtilé myšlienky zamerané na vnútorné bohatstvo, na duševné kvality človeka, jedným slovom, ako viesť poctivý a vyrovnaný život.
Sused sa tiež nadchol mojimi rečami, ale o niekoľko minút zvrtol reč na svoju školu, že teraz tam má nejaké problémy, a aj tá kniha by mu možno pomohla nájsť nejaké riešenie. Pozval vraj na vystúpenie do školy známeho televízneho hudobníka, ktorému treba vyplatiť zálohu dopredu, ale sused momentálne nemá potrebnú sumu, a či by som mu nepožičal aj dvetisíc korún, že mi ich potom spolu s knihou vráti, keď dostane výplatu. A ja v nadšení a opojení som sa videl, ako s ním v budúcnosti komunikujem na rovnakej úrovni o tomto klenote svetovej literatúry, zbehol som dolu schodmi do svojho bytu pre peniaze a knižku.
Neviem, či sused tú knihu vôbec čítal, lebo o dva týždne som ju našiel v mojej poštovej schránke, bez peňazí, bez nejakého vysvetlenia. Hneď som mu volal na mobil, nedvíhal, až od správcu bytov som sa neskôr dozvedel, že sa odsťahoval na druhý koniec republiky. Odvtedy som ho viacej nevidel, ani svoje peniaze.
Dnes takmer po dvoch rokoch som opäť vytiahol spomínanú knižku zo svojej knižnice, držím ju teraz v rukách, dívam sa rozpačito na ten vzácny, nielen duševný, ale už aj hmotný poklad, ktorý ma celkovo vyšiel na dvetisícsedemdesiatpäť korún a napadla mi pritom parafráza známej okrídlenej múdrosti, ktorá vyplynula z mojej trpkej skúsenosti: „Lepšie je niečo raz zažiť, ako o tom niekoľkokrát čítať."
