Zásadne beriem nepoužité, alebo takmer nové tácky, a zoberiem z kopy vždy len toľko, aby nebolo hneď vidno, že ich zopár zmizlo. Z veľkej kopy niekedy zoberiem aj tri, z malej mi stačí jedna, a aby som uľahčil svojmu svedomiu, navrávam si, že je to zberateľská krádež, krádež z lásky k úžitkovému umeniu, krádež neveľkej hodnoty. Doma mám zbierku vyše stopäťdesiat rôznych pivných tácok - okrúhle, štvorcové umelecké dielka, rôznych značiek pív a reklám.
Medzi pivármi sú pivné tácky ľudovo nazývané aj ´keksy´. Spomínam si, že som raz prišiel s mojim známym do novej reštaurácie hneď po jej otvorení a mladá čašníčka nám priniesla dve pivá bez pivných tácok. Keď ich položila pred nás na nový obrus, známy, ktorému pivo bez pivnej tácky ani veľmi nechutí, sa jej spýtal: „No, a kde sú keksy?"
Čašníčka asi dostala príkaz od majiteľa podniku, aby vyhovela zákazníkom vo všetkom v začínajúcej prevádzke, lebo sa na nás čudne pozrela a o chvíľu nám doniesla a položila pred nás na stôl dve horalky.
Ja som poctivý zlodej. Keby náš parlament schválil zákon o preukazovaní pôvodu majetku a následne zákon o vrátení nakradnutého majetku, som ochotný všetky pivné tácky vrátiť. Doniesol by som ich do parlamentného bufetu, pre každého poslanca inú, aby každý mal svoju, vlastnú, a aby sa aj kvôli tomu nehádali.
Koľko by som mohol dostať za stopäťdesiat ukradnutých pivných tácok? Podmienku? Desať percent z platu? Ja to netajím, ja pivné tácky nekradnem dlho. Rok a pol alebo dva. Ako na každú krádež, aj na krádež pivných tácok je potrebné určité majstrovstvo, cvik, umenie kradnúť tak, aby vás pri tom nikto nevidel. Nemám sa čím chváliť, lebo nie som talentovaný zlodej. Už sa mi veľakrát stalo, že ma pri kradnutí zbadali zákazníci z vedľajšieho stola. Ale väčšinou sa na mňa len s pochopením usmiali a niekedy mi aj podali tácku z ich stola - novšiu, čistejšiu. Medzi zlodejmi pivných tácok vládne solidarita, jeden druhého nielenže nikdy neudá, ale naopak, skôr mu pomôže.
To ale neplatí pri kradnutí iných komodít. Z čias budovateľských hesiel si pamätám na výrok jedného spolužiaka zo strednej školy, ktorý už vtedy pohŕdal tými, čo kradli len pivné tácky: „To je zaujímavé, že všade sa toľko kradne a stále je z čoho. V tom je tá sila socializmu!"
Zrejme obľubuje paralely, lebo nedávno som ho po čase znovu stretol a on medzi rečou prehlásil: „Vieš, čo je zaujímavé? Dnes sa možno kradne oveľa viacej než za socializmu, ale stále je z čoho. V tom je tá sila kapitalizmu!"
Nuž, čo dodať? Dokedy?
