„Pracovníci Technických služieb sú niekde pozaliezaní, chľastajú a oslavujú príchod Nového roku. Choď opatrne za mnou v mojich šľapajach, aby sa ti išlo ľahšie."
„To je zvláštne, že na Hlavnom námestí niet ani živej duše. Čakala som aspoň zopár hlúčikov mládeže, veď naše mesto nie je až také malé."
„Každý je doma v teple a pozerá telku. Komu by sa chcelo brodiť po takomto snehu po uliciach? Chodníky a cesty budú pracovníci správy mesta odhŕňať až zajtra alebo napozajtra."
„Mali sme tiež zostať doma a dopozerať zábavný program. Teraz ľutujem, že som ťa pred polnocou vytiahla von do takého mrazu."
„Minulého roku sme boli na Silvestra doma, predminulého roku sme boli doma, každý rok sme na Silvestra doma. Aj mne sa žiadala dajaká zmena, preto som súhlasil."
„Pred štyrmi rokmi sme boli na silvestrovskej zábave v Zámockej vinárni. Zabudol si? Podarilo sa mi po známostiach zohnať vstupenky."
„Akože by som sa na to nepamätal. To bola teda zábava! Stopäťdesiat opilcov vystrájalo celú noc, akoby ich vypustili z blázinca."
„Pamätáš sa ešte na toho chlapíka, čo vyhral v tombole živého kohúta?"
„Akoby nie! Potom s ním tancoval na parkete ako zmyslov zbavený."
„Najotrasnejšie bolo, keď ho chytil za nohy a krútil s ním pri tanci nad hlavou."
„Aha! Pozri! Tam na druhom konci námestia kráča akýsi chodec."
„Hm, vidím ho. Asi ide do nemocnice na pohotovosť, lebo chráme na jednu nohu. Možno spadol a vytkol si členok."
„Počul si tú ranu?"
„To bol delobuch! Dajaký vojak ho zrejme ukradol z vojenského skladu, aby ho mohol použiť na dnes Silvestra."
„A tam niekto vyhodil z okna dymovnicu. Vidíš ten hustý biely dym?"
„Tá je tiež ukradnutá, vojenská. Také sme používali na cvičeniach, keď som bol na vojenčine."
„Mne sa zdá, že minulého roku sa strieľalo na Silvestra oveľa viacej než tento rok."
„To sa ti len zdá. Na sídlisku býva viacej ľudí než v centre, preto je v panelákoch väčší hurhaj."
„Zastav sa na chvíľu, nech si oddýchnem! Bolia ma nohy. Už vidím svietiť pred kulturákom na vrchole jedličky červenú hviezdu. Koľko minút nám ešte zostáva do polnoci? Stihneme to?"
„Počkaj, pozriem sa... To nie je možné! Moje digitálky ukazujú štyri minúty po polnoci."
„Hlúposť! Idú ti vôbec dobre tie hodinky? Nepredal ti ten Vietnamec dajaký brak?"
„Idú presne na sekundu! Včera večer som si ich kontroloval podľa rádia... No, zlatko! Mám taký dojem, že už sme niekoľko minút v Novom roku a ani sme to nezaregistrovali! Takže, prajem ti všetko najlepšie! Hlavne veľa zdravia, keď už peňazí veľa nemáme."
„Všetko najlepšie aj tebe! Peniaze nie sú všetko. Prajme si, aby budúci rok bol lepší ako minulý, a aby o rok prišlo na námestie omnoho viacej ľudí!"
