Kútikom oka som si všimol, že ho veľmi nezaujíma, čo sa deje na parkete, odkiaľ sa ozýval výskot a dupot tancujúcich, ale díval sa len na mňa, a to takým upreným pohľadom, že som sa začal obávať o svoj vzhľad. Keď som podozrievavo otočil hlavu smerom k nemu, chlapík si nalial z fľaše červené víno do pohára, naznačil mi nim na zdravie a vypil ho na ex.
Asi to bude nejaký miestny bitkár, uvažoval som v duchu. Teraz to schytám, tu v cudzom meste ma hneď spoznal, že nie som tunajší, lebo mám dlhé vlasy, aké sa už bežne nenosia.´
Bolo mi treba ísť do tohto zadymeného pajzlu?´Hromadili sa mi výčitky v hlave. Mali sme ísť po záverečnej z reštaurácie spať a nie pokračovať v zábave v tomto pochybnom podniku!.To mám za to, že neviem povedať nie. Keď to tu dnes v zdraví prežijem, druhýkrát sa už nedám tak ľahko presvedčiť k podobným zážitkom.
Znovu som sa nenápadne pozrel na osamelého miestneho kulturistu. Zdalo sa mi, keď sa naše pohľady stretli, že už-už vstával zo stoličky, aby sa vybral smerom ku mne, ale potom, akoby si to ešte rozmyslel, nervózne sa usadil späť a ulial do seba ďalší pohár vína.
Zrejme sa chce posilniť a dodať si guráže do bitky, napadlo mi. Tváril som sa síce ľahostajne, akože mne je to jedno, že ma pozoruje, ale nebolo mi do smiechu. Odísť von na chodbu som sa neodvážil, očami som hľadal v tancujúcom klbku svojich známych, spoliehajúc sa na to, že mi pomôžu - aspoň slovne - keby ma svalovec napadol.
Obzrel som sa po sále, či nezbadám nejakého čašníka alebo čašníčku na pľace - nikde nikoho - všetci boli zalezení v offise, a navyše na mojom pozorovateľovi som uvidel, že už nie je úplne triezvy, ani pokojný, lebo jedna noha mu skákala do rytmu pesničky a oči mu horeli ako sviece.
O chvíľu sa opäť zdvihol, posunul sa na koniec stola a sadol si na stoličku vedľa uličky. Dopil ďalší pohár vína na ex, prudko sa nadýchol, potom sa rázne postavil a vykročil smerom ku mne so širokými ramenami, akoby držal pod pazuchami činky. Opatrne som si zložil okuliarel, oprel som sa chrbtom pevne o operadlo stoličky a s rukami pripravenými k sebaobrane som očakával mohutný útok.
Chlapisko sa postavil predo mňa na meter, pozrel sa mi priamo do očí, groteskne sa uklonil a zachrípnutým hlasom zamrmlal: „Slečna, zatancujete si so mnou? Smiem prosiť?"
Odľahlo mi. Zdvorilo som sa usmial a odvetil som: „Prepáčte, ale zmýlili ste sa. Ja nie som žena, ja som chlap!"
Silák sa zarazil, premeral si ma prekvapenými očami, potom bleskovo urobil čelom vzad a zahanbene uháňal na chodbu, k východu. Vacej som ho nevidel.
