Z pohľadu verejného záujmu na rozvoji a ochrane tzv. zelenej infraštruktúry, ako aj ochrane napr. Genius loci je však návrh územného zákona (oficiálne zákon o územnom plánovaní) sklamaním.
Pre verejnosť ide možno o dva pojmy, ktoré môžu vyvolávať otázky. Genius loci je charakteristický duch mesta - obce ovplyvnený historickými a kultúrnymi faktormi. Štáty sa snažia ochrániť predovšetkým historické centrá svojich miest tak, aby práve tento Genius loci bol zachovaný pre budúce generácie a dotváral tak charakteristickú črtu územia. Aj Slovenská republika, viazaná napr. Washingtonskou deklaráciou o ochrane historických centier miest, v rozhodnutiach súdov definuje toto ako dôležitý verejný záujem. Do zákona sa však nedostal. Napríklad česká právna úprava už obsahuje vety : „Územní plánování ve veřejném zájmu chrání a rozvíjí přírodní, kulturní a civilizační hodnoty území, včetně urbanistického, architektonického a archeologického dědictví. Přitom chrání krajinu jako podstatnou složku prostředí života obyvatel a základ jejich totožnosť.“
Druhou kategóriou je zelená infraštruktúra. Ide o organické prepojenie klimaticky odolných druhov rastlín a drevín, aby tvorili v rámci jedného sídla jeden vzájomne spojený celok. Samozrejme starostlivosť o verejnú zeleň je otázka aj iných právnych predpisov a obec má povinnosť prijať aj Všeobecne záväzné nariadenie iné ako územný plán k tejto otázke. V návrhu územného zákona sa objavujú všeobecné zelené požiadavky, ale obsah ako aj názov zelená infraštruktúra absentuje. V § 2 napríklad návrh pracuje s pojmami dopravná a technická infraštruktúra, teda logicky by bolo vhodné ju doplniť o pojem a cieľ územného plánovania zelenej infraštruktúry. Nestalo sa. Napriek tomu, že práve zelená infraštruktúra má veľký význam napr. pre ochladenie miest, pri riešení klimatických otázok a nehovoriac už o estetickom vnímaní. Západné štáty, ale napríklad aj Singapur, chápu ako prioritu pri mestách a veľkých obciach budovanie tejto infraštruktúry, a tým aj prirodzené riešenie vážnych ekologických problémov.
Dôvod, prečo je potrebné, aby zákon obsahoval povinnosť v jednom prípade chrániť (Genius loci), v druhom prípade budovať a rozvíjať (zelená infraštruktúra) ako obligatórnu, teda povinnú súčasť každého územného plánu, je jednoduchý. Obec je orgán samosprávy, ktorej povinnosti je možné dávať len zákonom. Teda všeobecné formulácie o trvalo udržateľnom rozvoji a ochrane prírody a podobne, nie sú dostatočne razantné voči normotvorbe na úrovni obce/mesta. Iba explicitne formulovaná povinnosť, aby rozvoj a budovanie zelenej infraštruktúry ako organických prepojených celkov verejnej zelene zloženej prevažne alebo úplne s klimaticky odolných druhov a ochranu Genius loci a zmrazenie výstavby narušujúcich historicitu miest, je cesta ako tieto dve povinnosti vynútiť.
Nie je možné sa hnevať na mestá, ak budú v zelenej politike skĺzavať do formalizmu a develeperov, ak sa budú snažiť pretlačiť svoje projekty do absolútnych centier miest, pokiaľ to zákon nerieši. Územný zákon (resp. akýkoľvek iný zákon, ktorý bude riešiť územné plánovanie) je základným nástrojom v stavebnom práve, ktorý môže stanoviť nulovú toleranciu likvidácie Genius loci našich miest a povinnosť ozeleniť naše mestá v ďaleko väčšom rozsahu, ako je to dnes. Pokiaľ ide v prvom prípade o kultúrny rozmer, druhý prípad sa dotýka každého z nás, lebo súvisí so vzduchom aký dýchame a s celkovým životným prostredím, v ktorom sa pohybujeme.
Zákon je možné ešte doplniť a meniť, a preto je tento blog aj takým apelom na kompetentných, aby urobil niečo pre našu krajinu.
