V rôznych mestách ma tento útvar rôznu podobu vyjadrenú, či už slovnej podobe (útvar hlavného architekta, architekt mesta podobne), alebo aj organizačným ukotvením v rámci štruktúry mesta ako samosprávy. Nadšenie zo vzniku takejto funkcie je však potrebné ochladiť súborom faktov. V prvom rade, architekt mesta nie je funkcia, ktorú pozná zákon (pozn. komora architektov pripravuje návrh zmeny v tejto oblasti). Ani Stavebný, ani Zákon o obecnom zriadení. Teda rovnako ako obec môže schváliť odbor pre záležitosti UFO, tak má možnosť zriadiť aj takýto odbor. Obec legitímne môže cestou organizačného poriadku, ktorý je výsadou starostu, resp. primátora, vytvoriť v rámci obecného úradu akýkoľvek útvar. Rovnako môže tiež pristúpiť k inej forme a tou je zriadenie samostatnej organizácie rozhodnutím zastupiteľstva. Je to teda štandardné opatrenie, ktoré teoreticky môže mať každá obec na Slovensku.
Oveľa dôležitejšie je však vymedziť okruh pôsobnosti takejto funkcie. Ten je bohužiaľ už oveľa skromnejší. V podstate je ako každý iný útvar obce/obecného úradu oprávnený pripravovať podklady pre starostu k jeho práci, čo v tomto konkrétnom prípade znamená podklady k zmenám a doplnok územného plánu. Maximum jeho možnosti je koordinovať prípravu takéhoto dokumentu. Treba povedať, že ak ide o kvalifikovanú osobu, podobne ako napr. ombudsman môže mať svoj význam. Genius Loci, či ochrana historicity jadier miest, to sú všetko oblasti v ktorých naša krajina a jej mestá nie sú zrovna vzorom. Územný plán je jeden z dvoch základných zdrojov poznania verejného záujmu, teda je nesmierne dôležitý pre stavebné právo. Architekt mesta, ale nemá reálnu právomoc v žiadnej z týchto oblastí:
Územný plán sa obstaráva a schvaľuje ho obecné zastupiteľstvo. Teda jeho výsledná podoba je vecou rozhodnutia kolektívneho orgánu.
Správne konania podľa stavebného zákona sú úplne nezávislé od samosprávy a tvoria tzv. prenesený výkon štátnej správy do ktorej architekt mesta nesmiezasahovať. Výnimočne sa môže stať situácia, že obec nie je stavebným úradom z rôznych dôvodov a to je jediná situácia kedy podáva obec, ako v tomto prípade dotknutý orgán, stanovisko k správnym konaniam. A áno v tomto prípade môže starosta poveriť architekta vypracovaním takéhoto stanoviska. V reálnej praxi však ide o zanedbateľný počet prípadov, najmä vtedy ak je obec sama investorom (navrhovateľom) a teda nemôže byť zároveň stavebným úradom.
Inou otázkou je ak architekt mesta tlmočí starostovi a zrejme aj zastupiteľstvu svoj pohľad na územnú reguláciu mesta a obce. Preto by mal jeho výber podliehať čo najprísnejšej verejnej kontrole. Aj potencionálne výberové konanie by malo byť za prítomnosti verejnosti ako istá forma „híringu“. Treba si uvedomiť, že územný plán aj keď je len jedným z dvoch pilotných podkladov ohľadne verejného záujmu pre stavebné konanie je zdá sa rozhodujúcim pre developerov a investičné akcie v meste. Preto osoba, ktorá je mestom poverená na dozor pri príprave takéhoto dokumentu a tlmočenie predstáv samosprávy v takomto normatívnom akte, by mala byť pod prísnou kontrolou daňových poplatníkov.
Mestský architekt totiž môže byť veľmi dobre aj zdrojom korupcie a deformácie územia mesta. Nie je tomu tak dávno a niekde je to ešte stále dennou realitou, že stavebný úrad žiada stanovisko architekta (nezákonne). O tom aké lákadlo je takáto, aj keď zákonne polemická možnosť, ani netreba hovoriť. A to isté platí pri „dobre“ navrhnutom územnom pláne. Takže milá samospráva dva krát meraj, raz strihaj.
