Našli sme si lacný Motel6 neďaleko najznámejšieho bulváru v Las Vegas, ktorý sa, kto by to povedal, volá Las Vegas boulevard, prezývaný Strip. Subjektívne sa nám počas nášho tripu Nevada zdala najlacnejšia. Údajne je to kvôli tomu, aby hostia o to viac utratili v kasínach.
Aby sme neskôr uniesli toľko prírodných krás, potrebovali sme trocha prízemného rozptýlenia a zmeny a na to je Vegas ako stvorené :-). Zbytočne sa tu budem rozpisovať o možnostiach zábavy, kto nezažil, ťažko si vie predstaviť. Je to síce totálny gýč, ale nevadí. Kasína, butiky, reštaurácie, diskotéky, zábavy, koncerty hviezd... toto mesto je továreň na zábavu. Mali sme naň iba jeden deň, čo nám však bohato stačilo. Doobeda sme išli dobyť 300m vysokú vežu Stratosphere, odkiaľ je 360° výhľad na Vegas a okolitú krajinu. Sú tam aj tri adrenalínové atrakcie, ktoré sme samozrejme vyskúšali. Sú umiestnené na najvyšších miestach veže, takže zážitok umocňuje aj výhľad, ktorý stojí za to.
A poletíme...
Rameno sa roztočí a vysunie do vzduchoprázdna.
rozklikni
Výhľad na bulvár Strip a najväčšie kasína.
Potom sme išli na nákupy do nákupného centra na okraji mesta, tuším Las Vegas Outlet, čo do obsahu niečo ako outlet v Parndorfe. Večer sme vyšli do ulíc, ja som si zahral v kasíne Bellagio, známom z môjho obľúbeného filmu Oceans 11. No a samozrejme sme nevynechali fontánu pred týmto kasínom, predstavenia sú naozaj veľmi pôsobivé, odporúčam každému. Po večernej prechádzke po Stripe sme išli spať, čakal nás ťažký deň.
Večerná zápcha na Stripe.
Stále stavajú nové kasína.
Vidieť sa tu dá zmenšený Paríž.
Aj Benátky.
Bellagio
Vstupná hala v Bellagiu plná živých tulipánov.
Hrajú všetky vekové skupiny.
Údajne najväčší počet neónov na svete.
A kopa gýčov.
Ráno sme vyrazili skoro, mali sme pred sebou dlhú cestu severovýchodným smerom do štátu Utah a Zion National Park a do Bryce Canyon.
Po príchode do Zionu nás opäť privítalo vymakané návštevnícke centrum, parkoviská, obchodíky, reštaurácie, múzeum, galéria... všetko s tématikou parku a pôvodného indiánskeho obyvateľstva. Pred niekoľkými rokmi sa mohlo do hlavného kaňonu v parku jazdiť autami, vznikali však kilometrové zápchy, o vplyve na životné prostredie nehovoriac. Dnes je do tejto časti parku vstup autom zakázaný, jazdia tam len shuttle busy jazdiace na plyn. Sú zdarma, človek si posedí, popozerá z okien, šofér podáva počas jazdy výklad o okolitej krajine. Na jednotlivých zastávkach je možné vystúpiť, resp. nastúpiť podľa potreby.
rozklikni
rozklikni
rozklikni
rozklikni
rozklikni
rozklikni
rozklikni
Keďže nás čakala ešte ďaleká cesta do Bryce Canyon, v Zione sme sa zdržali len krátko. Určite však stojí za návštevu, len napríklad Subway je podľa fotiek úplná paráda, to je však už na dlhšie a treba si zaobstarať povolenie na vstup. Pri odchode zo Zionu sme zažili milú príhodu. Kým sme čakali na povolenie od rangerky na vjazd do tunela, cez stred cesty liezla tučná, chlpatá húsenica. Rangerka ju doslova láskyplne (Hi honey, how are you?) zodvihla a odniesla do kríkov na kraji cesty. Čo dodať?
Neďaleko Bryce Canyon sa nachádza Red Rock Canyon, ten sme však kvôli časovej tiesni len prebehli. To málo čo sme videli stálo za to. Všeobecne, len v samotnom Utahu, je toľko prírodných krás a národných parkov, že len na ne by sme potrebovali aspoň dva týždne.
rozklikni
rozklikni
Red Rock
Do Bryce Canyon sme dorazili o šiestej večer, Visitor Center práve zatvárali, ale mapky sme ešte dostali. To čo tam na nás čakalo, je jednoducho paráda, neviem o mieste, kde by sa niečo také dalo vidieť. Síce zapadajúce slnko roblio trocha dlhé tiene, ale myslím, že pár fotiek je celkom ok.
rozklikni
rozklikni
rozklikni
rozklikni
Večer sme si našli motel v mestečku Panguitch, ráno po raňajkách sme sa vydali smerom Lake Powell a mesto Page, o tom však bude štvrtý diel.
