V nedeľu ráno sa na bratislavskom letisku odohrávala scéna ako vystrihnutá z absurdného divadla. Andrej Danko, náš národný hrdina a expert na všetko od zahraničnej politiky až po správne nastavenie plynových horákov, stál pred vládnym špeciálom s mapou Európy v ruke a zmätene krútil hlavou.
"Nerozumiem postoju Poľska," hundral si popod nos, akoby práve objavil, že Zem nie je placka. "Ale beriem to ako realitu," dodal filozoficky, čím nepochybne prekvapil všetkých prítomných svojou hlbokou múdrosťou.
Zatiaľ čo Danko riešil existenciálnu krízu nad mapou, Tibor Gašpar už plánoval, ako v Moskve vyjednať dodávky plynu. Možno dúfal, že ak bude dosť presvedčivý, Putin osobne otočí kohútikom a plyn potečie priamo do jeho obývačky.
A tak sa naša statočná delegácia vydala na epickú cestu do srdca Ruska, obletiac Poľsko ako nejaký moderný Fileas Fogg. Len namiesto balóna mali vládny špeciál a namiesto 80 dní mali... no, asi toľko času, koľko im zaberie presvedčiť Rusov, že sú relevantní partneri na rokovanie.
Danko, známy svojou diplomaciou a jemnocitom, sa pred odletom nechal počuť, že chce "ukázať, že tam takisto žijú ľudia". Akoby sme si doteraz mysleli, že Rusko je obývané len medveďmi na bicykloch a baletkami pijúcimi vodku.
Gašpar zas plánuje zistiť, či Gazprom dokáže dodávať plyn na Slovensko. Možno by stačilo poslať e-mail, ale prečo nevyužiť príležitosť na malý výlet, však?
A tak letia naši hrdinovia ponad Českú republiku a Nemecko, možno s tajnou nádejou, že cestou späť im Poliaci predsa len dovolia preletieť. Alebo aspoň zamávať z výšky.
Medzitým sa celé Slovensko s napätím pýta: Prinesie Danko z Ruska aspoň matriošku? Naučí sa Gašpar po rusky viac než "Na zdravie"? A najdôležitejšia otázka - kto im vysvetlí, že diplomacia nie je to isté ako výlet do Disneylandu?
Nech už bude výsledok tejto cesty akýkoľvek, jedno je isté - Danko a spol. nám opäť dokázali, že v slovenskej politike je možné všetko. Dokonca aj obletieť polovicu Európy len preto, aby sme zistili, že ľudia v Rusku sú... ľudia.
Tak šťastnú cestu, páni! A nezabudnite si kúpiť pohľadnice. Možno ich budete potrebovať, keď budete vysvetľovať, prečo ste vlastne leteli do Moskvy, keď ste mohli jednoducho zavolať.
