Cesta vlakom plná prekážok: Kam zmizla ohľaduplnosť?
Každý deň zažívam rovnaký scenár, ktorý ma núti premýšľať nad tým, kam sa podela základná ohľaduplnosť a zdravý rozum. Ako cyklista, ktorý dochádza do práce vlakom, vždy hľadám vozeň označený symbolom bicykla. Tento priestor je navrhnutý pre nás – cyklistov, ktorí potrebujú bezpečne uložiť svoj bicykel. Ale realita? Ten priestor je takmer vždy obsadený skupinou školákov. Žiadne bicykle, len hlučné debaty a pohoda na úkor ostatných.
Nejde len o to, že nemám kam odložiť bicykel, za ktorý si, mimochodom, platím. Väčšina vozňa je pritom poloprázdna, miesta na sedenie sú voľné. Prečo teda títo mladí ľudia okupujú priestor určený pre bicykle? Možno preto, že im to jednoducho vyhovuje. Možno chcú byť spolu a mať vlastný „kútik“, kde sa nemusia obávať, že ich niekto vyruší. Alebo je to len pohodlie, ktoré im nikto nikdy nevysvetlil ako problém.
Pohodlie vs. ohľaduplnosť
Dnes mnohí mladí ľudia vyrastajú v prostredí, kde je ich komfort na prvom mieste. Niekedy preto zabúdajú, že ich konanie môže komplikovať život ostatným. Nie je to vždy zámerná drzosť – skôr nedostatok výchovy k ohľaduplnosti. Naučili sme ich, že svet sa prispôsobí im, a nie naopak.
Podobné správanie vidím aj po vystúpení z vlaku. Výťah, ktorý by som potreboval na presun s bicyklom, je obsadený školákmi, ktorí by tých pár schodov zvládli bez problémov. Prečo? Lebo môžu. A keď stoja v úzkych chodbách či priechodoch, asi ich ani nenapadne, že niekomu prekážajú. Pre nich je to miesto na rozhovor, pre ostatných prekážka.
Kde je ponaučenie?
Tento každodenný „fenomén“ ma naučil jednu vec: ohľaduplnosť nie je automatická. Musíme ju mladým ľuďom vštepovať a ísť im príkladom. Ukázať im, že malé gestá – ako uvoľnenie miesta, presunutie sa na iné sedadlo, alebo jednoducho vnímanie potrieb druhých – majú veľký význam. Možno si myslíme, že takéto veci sú samozrejmé, ale pre mnohých už nie sú.
Preto moja výzva znie: Buďme viac vnímaví. Ukážme mladšej generácii, že ohľaduplnosť je znakom dospelosti a skutočnej slobody. Lebo ak sa každý z nás zameria len na vlastné pohodlie, zmení sa vlak na džungľu, kde prežije len ten najhlučnejší. A to predsa nechceme.
