No, nazdar sviatok, kultúrni barbari a milovníci umenia! Dnes si posvietime na najnovší majstrovský kúsok nášho drahého vodcu, pána premiéra Roberta Fica, ktorý sa opäť raz rozhodol, že nám, svojim verným ovečkám, vysvetlí, čo je to vlastne umenie. A čo nie je. A tentoraz si na mušku zobral manželku istého opozičného politika, pána Šimečku. Jej umelecký prejav? Podľa nášho osvieteného premiéra je to, citujem, "choré". Áno, priatelia, "choré"! Konečne to niekto povedal nahlas! Kto iný by mal predsa posudzovať kvalitu súčasného tanca, ak nie človek, ktorého tanečné kreácie sme naposledy videli možno tak na straníckom večierku po piatom borovičke?
Keď "hlas ľudu" hovorí (a premiér prikyvuje)
A veru, keď sa pozrieme na to, čo pani Soňa Ferienčíková, doma aj v zahraničí uznávaná tanečnica, predvádza, človek sa ani nemôže čudovať, že náš pán premiér, a s ním aj ten autentický, nefalšovaný "hlas ľudu" (áno, ten z anonymných internetových diskusií, kde hrdinstvo rastie s každým vypnutým caps lockom), sú pohoršení. Komentáre neklamú: "Šaty ako mátoha, tanec ako retardovaná osoba, strašidelná hudba." Číra hrôza! "Kto zase dal grant na tento paškvil?" pýta sa znepokojený občan, ktorý má evidentne lepší prehľad o prideľovaní grantov ako ministerstvo kultúry. A perly ducha pokračujú: "Si odporná a smradľavá žumpa, zasa čakáš na 140 000 eur z našich peňazí ako ciciačka. Odporná zrúda, každý sa z teba smeje, si na hanbu Slovenska."
Uf, silné slová. Slová plné odbornosti a empatie. Slová, ktorým náš premiér určite rozumie a v duchu (možno aj nahlas vo svojej kancelárii) súhlasne prikyvuje. Veď posúďte sami, či toto nie je dôvod na celonárodné pohoršenie a okamžité zrušenie všetkých grantov na čokoľvek, čo sa nepodobá na Kukulienku:
A teraz niečo... podobne "choré"?
Aby sme si nemysleli, že toto je nejaký ojedinelý výstrelok modernej "pakultúry", ktorú nám sem tlačia nejakí cudzí agenti, pozrime sa na toto. Tiež tanec, tiež zvláštna hudba, tiež pohyby, pri ktorých by bežný, pracujúci Slovák, hrdý volič tradičných hodnôt, len nechápavo krútil hlavou a premýšľal, či tí tanečníci náhodou nezjedli niečo zlé na obed, alebo či len nemajú všetkých päť pohromade. Veď, ako píšu naši internetoví experti, "Nieje v tom veľký rozdiel však? Oba tance pôsobia pre obyčajných ľudí odpudzujúco. Tanečníci vyzerajú akoby boli mentálne chorí, alebo nadrogovaní." Čistá pravda, všakáno?
Prekvapenie, milí ficovoliči (a pán premiér)!
No a teraz prichádza tá najlepšia časť, priatelia. Čerešnička na torte našej malej kultúrnej exkurzie. To druhé video, ktoré vyzerá tak "odpudzujúco", tak "retardovane", tak... no proste tak, ako by to v tom vysnívanom Rusku pána premiéra určite hneď zakázali a aktérov poslali niekam na prevýchovu na Sibír... tak to je, podržte si klobúky (alebo baranice), rekonštrukcia vyše sto rokov starého ruského avantgardného baletu!
Áno, počujete dobre. Volá sa to Svätenie jari (Le Sacre du printemps), hudbu zložil istý Igor Stravinskij. Viete, ten Stravinskij, ruský skladateľ, ktorého časopis Time zaradil medzi sto najvplyvnejších osobností 20. storočia a ktorý v roku 1987 posmrtne dostal cenu Grammy za prínos hudbe. Tento balet, s podtitulom "Obrazy z pohanskej Rusi", vznikol v rokoch 1911 až 1913 na podnet Sergeja Ďagileva, šéfa svetoznámeho súboru Ruský balet (Ballets Russes) v Paríži. Choreografiu vytvoril legendárny Vaclav Nižinskij.
Premiéra? 29. mája 1913 v divadle Champs Elyssées. A viete, aká bola reakcia? Presne taká, akú by ste čakali od "slušných, normálnych ľudí"! "Parížske zjemnelé baletné publikum bolo šokované a prijali dielo s veľkou nevôľou - bolo šokované barbarským námetom, novátorskou hudbou a tancom." Publikum pískalo, bučalo, hádzalo veci na pódium. Samotného Stravinského "vyhnali posmešky i pokriky publika za kulisy". Táto premiéra sa zapísala do histórie ako jeden z najväčších škandálov v dejinách hudby.
Znie vám to povedome, pán premiér? Akoby sme čítali komentáre pod videom pani Ferienčíkovej, však? Akurát s tým rozdielom, že toto sa dialo pred viac ako storočím a išlo o dielo, ktoré je dnes považované za absolútny míľnik v dejinách hudby a tanca. A je to RUSKÉ. Také to rýdzo ruské, avantgardné, čo otriaslo svetom a dodnes inšpiruje umelcov.
Keď sa "ruský kolaborant" neorientuje ani v ruskej kultúre
A tu sa dostávame k pointe, pán Fico. Vy, náš samozvaný ochranca tradičných hodnôt (ktorých presne, to sa ešte stále snažíme dešifrovať), vy, ktorý tak rád poukazujete na to, ako by v tom vašom idealizovanom Rusku s takýmito "úchylákmi" zatočili. Nemyslíte, že ste si práve strelili ukážkový vlastný gól do bránky svojej kultúrnej (ne)gramotnosti? Odsúdili ste ako "choré" niečo, čo je v princípe a v umeleckom zámere veľmi podobné prejavu, ktorý vzišiel priamo zo srdca tej Rusi, ku ktorej tak zbožne vzhliadate. Z tej Rusi, ktorá nebola vždy len o matrioškách, vodke a poslušnom pritakávaní vodcovi, ale aj o odvážnej, búrlivej a provokatívnej avantgarde.
Je priam komické sledovať, ako niekto, kto sa tak rád štylizuje do pozície znalca Východu, zjavne nemá ani šajnu o skutočnej hĺbke a rozmanitosti ruskej kultúry. Možno by ste si, pán premiér, namiesto študovania manuálov na upokojovanie davu mali prečítať niečo o Ďagilevovi, Nižinskom, Stravinskom, Malevičovi či Kandinskom. Zistili by ste, že umenie, ktoré posúva hranice, provokuje a reflektuje dobu (aj tú "chorú"), nie je vynálezom "prehnitého Západu" a "bratislavskej kaviarne", ale že má silné korene aj tam, kam tak radi posielate svoje myšlienkové holubice mieru (a možno aj niečo viac).
Ale čo čakať od politika, ktorý si fakty zvykne ohýbať ako prúty vŕby, či už ide o históriu, ekonomiku, alebo, ako vidíme, aj umenie? Hlavné je, že to dobre znie vašim verným voličom, ktorí v každom prejave, ktorý presahuje ich obmedzený horizont, vidia len ďalší dôkaz sprisahania a úpadku. A áno, tá poznámka, že "premiéra Fica máločo frustruje viac, než silné odvážne ženy, ktoré majú schopnosti aj odvahu vysmiať ich," tá sedí ako riť na šerbeľ.
Namiesto kultúrnej polície radšej vládnuť, čo poviete?
Takže, pán premiér, úprimne a od srdca, ako od jedného občana k druhému: "neserte sa do niečoho, čomu nerozumiete" (opäť citujem ten múdry hlas ľudu, ktorý niekedy prekvapí svojou jasnozrivosťou). Čo tak začať konečne naozaj vládnuť? Riešiť to neustále zdražovanie, ktoré žerie ľuďom úspory? Zastaviť ten rozklad štátu, ktorý izolujete od vyspelého sveta rýchlejšie, než stihnete povedať "suverénna zahraničná politika"? To by možno vaši voliči (a aj tí ostatní) ocenili viac ako vaše nepodarené exkurzie do sveta umeleckej kritiky. Lebo zatiaľ to vyzerá, že jediná "performance", ktorú dokonale ovládate, je tá politická, a aj tá má čoraz viac trhlín a falošných tónov.
A pani Soni Ferienčíkovej? Posielam veľký REŠPEKT a želám ešte veľa tvorivých síl. Nenechajte sa odradiť ľuďmi, ktorých umelecký horizont končí pri repeťáckych popevkoch a ktorých jediným kritériom kvality je, či tomu "rozumejú" na prvé počutie. Lebo umenie, našťastie, nie je o tom.
A pre všetkých, vrátane pána premiéra a jeho tímu kultúrnych poradcov (ak nejakých má, čo nie sú len vešiakmi na kabáty), tu je ešte jedna, dlhšia ukážka toho "chorého" a "odpudzujúceho" ruského umenia. Možno po jej zhliadnutí pochopíte, že umenie nemá byť vždy len pekné, ľúbivé a zrozumiteľné na prvý pohľad. Má aj dráždiť, nútiť k zamysleniu a búrať predsudky. Presne tak, ako to robilo Svätenie jari pred viac ako sto rokmi, a ako to robí kvalitné súčasné umenie dnes. Aj na Slovensku. Či sa vám to páči, alebo nie.
