Dnes ráno som zažil chvíľu, ktorá mi pripomenula, aký rôznorodý je svet našich zdravotníckych čakární. S dcérou sme išli k lekárovi, kde fungoval rezervačný systém s poradovými číslami. Všetko išlo hladko – vyzdvihli sme si číslo a pokojne čakali na svoju chvíľu. Tento systém by človek považoval za samozrejmosť modernej doby, no opak je pravdou.
Mnohé čakárne na Slovensku sú stále uviaznuté v minulom storočí. V niektorých sa síce používajú poradové lístky, ale tie vykladá sestrička o piatej ráno na chodbu. Kto si privstane, ten vyhráva. Kto príde po šiestej, už má smolu a môže sa tešiť na čakanie do neskorého popoludnia. A potom sú tu čakárne bez akéhokoľvek systému – ani lístky, ani poradie. Tu začína tá klasická hra „Kto bol posledný?“, pri ktorej si už ani tí najskúsenejší pacienti nie sú istí, či hovoria pravdu, alebo si práve niekto nenápadne „preskočil“.
„Sestrička, ja len...“
V čakárňach bez čísel alebo rezervačných systémov je chaos prirodzenou súčasťou. Dvere ambulancie sa otvoria, vyjde sestrička – a spustí sa lavína. Každý sa zrazu chce „len“ niečo opýtať. „Sestrička, ja len recept... Sestrička, ja len potvrdenie... Sestrička, mňa pán doktor pozná!“ Tieto situácie sú obzvlášť frustrujúce pre tých, ktorí si už odsedeli hodiny čakania a zrazu vidia, ako niekto vchádza bez poradovníka.
Takéto scény by boli úsmevné, keby zároveň neukazovali aj čosi smutné – naša neochota prijať poriadok a rešpektovať systém. Aj tam, kde je poradovník, sa nájdu špekulanti, ktorí ho ignorujú alebo skúšajú „len niečo vybaviť“.
Potreba zmeny
Ako spoločnosť by sme sa mali zamyslieť nad tým, prečo sú niektoré systémy vo zdravotníctve tak pozadu. Rezervačné systémy, ktoré dnes bežne fungujú v bankách, na poštách či dokonca v reštauráciách, by mali byť samozrejmosťou aj u lekárov. Šetria čas pacientom, uľahčujú prácu zdravotníckemu personálu a eliminujú konflikty v čakárni.
Na druhej strane, kým čakárne neprijmú modernejšie systémy, možno by sme mali ako pacienti ukázať viac rešpektu a trpezlivosti. Ak si každý z nás uvedomí, že nikto nie je v čakárni dobrovoľne a každý tam prišiel riešiť svoje zdravotné problémy, možno by to zmiernilo tlak a nepríjemné situácie.
Zamyslenie na záver
Nie je čas, aby sme sa zbavili ranných maratónov na lístky, nekonečného čakania a „sestrička, ja len...“ prístupov? Ak dokážeme fungovať so systémami v iných oblastiach života, prečo to neaplikovať aj tu? Moderné technológie nám umožňujú šetriť čas, energiu a nervy – tak prečo ich nevyužiť aj tam, kde ich najviac potrebujeme?
Ak by sme všetci spoločne trvali na lepších systémoch, možno by už nikto nemusel o piatej ráno stáť pred ordináciou a bojovať o poradový lístok. A možno by sme aj v čakárni dokázali konečne „zachovať pokoj a rešpektovať poriadok“.
