Ako rodič som sa aj ja často zamýšľal nad tým, čo všetko by moje deti mali mať. Chcem, aby mali to, čo som ja nemal. Chcem, aby mali detstvo plné pohodlia a moderných vecí, ktoré im pomôžu v budúcnosti. Ale čím viac nad tým premýšľam, tým viac si uvedomujem, že niekedy im tým dávam to, čo im skutočne neprospieva.
Môj pohľad na rozmaznávanie
Keď moje dieťa príde a povie, že „potrebuje“ notebook za 2000 eur, lebo ho vraj v škole potrebujú, v prvom momente to vyzerá ako úplne legitímny dôvod. V škole je predsa veľa úloh, projektov a digitalizácia je všade. Ale čo keď sa zamyslím nad tým, že v skutočnosti je to len ďalšia z výhovoriek na to, aby mal lepší notebook na hranie hier? A tak mi to začína trochu vadiť. Chcem im dať lepší život, ale nie na úkor skutočných hodnôt.
Zamyslel som sa, či im týmto spôsobom naozaj pomáham. Veď čo im dáva ten drahý notebook, ktorý sa nikdy nevyužije na školu? Kúpiť im to, aby sa cítili cool v škole alebo na sociálnych sieťach, je jedna vec. Ale neviem, či je to správne. Čo im dávam, ak im všetko uľahčím? Čo im vlastne ukazujem?
Rodičia, máme to srdce na správnom mieste, ale...
Nechcem, aby moje deti mali detstvo ako ja, nechcem, aby im chýbalo niečo, čo som ja nemal. Ale zrazu si uvedomujem, že nechcem, aby vyrastali s pocitom, že všetko je im dané. Chcem, aby si vážili hodnotu vecí a najmä sami seba. Kým im dávam drahé darčeky a technológie, nevenujem im dostatok pozornosti v reálnom živote. Predsa sa môžeme stretnúť aj bez toho, aby sme boli v nákupnom centre. Nemusia mať každý rok nový mobil len preto, že ho má susedov syn.
A čo vonkajší svet?
Tiež si všímam, ako sa deti dnes čoraz viac uzatvárajú. Sedia za obrazovkami a nechcú vyjsť von. Rodičia sa s nimi nevedia porozprávať, pretože si nevedia nájsť spoločný jazyk. Aj my máme problém. Mnohé z detí, ktoré dnes rozmaznávame, nevedia, čo znamená ísť na prechádzku, zahrať sa vonku, stretávať sa s priateľmi alebo proste sa radovať z obyčajných vecí. A to je niečo, čo sa nám ako rodičom často úplne vymyká z rúk.
Rodičia, prosím, nenechajme sa zmiasť tým, že týmto spôsobom robíme naše deti šťastnými. Vzdelanie a šťastie sa neberú z najnovších technológií. Nezabudol som na to, že deti potrebujú naše vedenie a lásku, nie len darčeky. Potrebujú vedieť, čo znamená vážiť si prácu, učiť sa z vlastných chýb a budovať si nezávislosť. A áno, je ťažké to prijať, ale to, čo im dávame, by malo byť nástrojom na to, aby sa stali silnými a schopnými dospelými, nie závislými na veciach.
Moja výzva
Ak sa mám na to pozrieť z pohľadu rodiča, mám jedno jednoduché posolstvo: Deti potrebujú našu prítomnosť, naše hodnoty a naše vedenie. Nie ďalší telefón, ktorý im síce poskytne okamžité potešenie, ale zabráni im rásť. Rodičovstvo nie je len o tom, čo môžeme našim deťom dať, ale aj o tom, čo ich môžeme naučiť. Nezabúdajme na to, že nie všetko, čo im dávame, je to, čo naozaj potrebujú.
