Piatok

Nostalgicky, takmer plačlivo položila pohár na stôl. Pohár, poznačený ružovým leskom, odrážal ranné slnečné lúče naspäť do vesmíru a možno sa zamýšľal nad zmyslom svojej existencie ako ona, ako tisíce ľudí v tej chvíli živých i neživých. Nemá nič. Žije v cudzom byte, ktorý takmer neznáša a teší sa z neho iba vo chvíľach, keď sa vonku strhne letná búrka- má sa kam schovať. Pracuje, ale svoju prácu neznáša. Ráno po otvorení oči si hneď zráta, koľko dní jej ostáva do víkendu. Ešte tri, ešte dva, ešte nekonečný deň... Spáva s chlapom, ktorého má rada ako svojho brata. Keď leží vedľa neho a cíti teplo jeho dlaní, myslí na iného blázna, ktorý jej pokazil celý život, a s ktorým bola šťastná. Ale iba ona si myslí, že bola šťastná, objektivita nepustí.

"Povedz mi, čo by sa stalo, keby som s tebou ostala? Rozlialo by sa mi kakao na srdce? Bol by život o niečo krajší? Stačili by nám krátke noci a dlhé dni? podradná práca a hlava v nekonečnom sne? Neroztrieskali by sme sa o bralá reality?" Myslíte, že jej zrkadlo odpovie? Možno by pomohla studená sprcha, nový entuziazmus a chladné augostové ráno plné rosy a slín štekajúceho dobermana. Alebo možno polozažnutá lampa a neporiadok v izbe, umyť okná a potom cez ne vyskočiť...

Iná sexuálna orientácia a snaha ostať vždy v rámci spoločenských hraníc, ktoré jej nadelila celá dedina naokolo nej, ach môj Pane, sebevražedníá kombinácia. Kam by šla? "Kam by si šla?" Potok delí osadu na dve strany a noc sa pretŕhnuť nedá. Vysypali by sa hviezdy a okrem čiernej diery nebolo by tu opäťráz nič. Všetky cesty majú svoj koniec a odpusť, všetko ďalej už poznáš.

....amen.