Čítam, často, veľa, dostatočne na civilizovaného človeka, málo, čo sa odozvy z mojej duše týka. A zdá sa mi, že ľudské písané slovo je príliš ovplyvňované politikou. V každej knihe je akási spoločenská situácia, nejaký ten režim a ekonomika. Človek myslí pragmaticky a jediným cieľom jeho života je vyplnenie vzduchoprázdna a prispôsobenie sa. Ak sa neprispôsobí, žije ako deviant voči akémusi spôsobu politiky a spoločnosti. Naozaj sa nedá vydať dielo, ktoré by bolo demokratické? Ach, áno, potom by bolo pod vplyvom demokracie. Vždy nejaké vplyvy. Chýba mi ilúzia v literatúre, že svet môže byť aj inakší ako je. Možno zbytočná túžba, knihy majú vzdelávať, uviesť človeka na úroveň potrebnú na prežitie. Budeš zaujímavý, ak napíšeš, že si bol v danom čase proti danému zlu. Budeš charakter, ak zachrániš iných. Budeš oceňovaný, ak dokážeš predvídať, čo sa bude považovať za zlé o dvadsať rokov po tebe.
Mladý človek musí čítať. Podľa kníh poznáš režimy storočí, spoznáš, že sa to celé len opakuje. Aj toho roku prišla jeseň. A s ňou večery pre knihy stvorené. Vadí mi politika na papieri. Vadí mi politika. Asi som toho neprečítala dosť.
