Asi pred dvoma rokmi bola iná. Pamätám si ju. Útla, krásna, nežná dáma s veľkými orechami, ktorými pozorovala svet a obdivovala cudzie mužské telá. Bola neskutočne úprimná a často trpela starších. V období, v ktorom som ju spoznal, som bol troskou. Také čosi neohrabané. S dlhými blonďavými vlasmi som sa hral na akýsi módny výstrelok netušiac ako tým trpí moje samotné ego. Rád som so psom vyháňal ľudí z polí a vďaka m§jmu škaredému pohľadu som bol neobľúbený, ale tolerovaný. Si takým, akým chceš byť. Hovno. Si takým, akým ťa spravili rodičia, podľa intenzity rozkoše. Čo na nej bolo zvláštne? Na svete je predsa toľko bytostí, ktorých hanebne pomenúvajú ľuďmi, hoci od ľudskosti majú ďaleko. Ani ju si neodvážim nazvať človekom. Bola to žena, anjlek z mäsa a kostí, náhlivá myšlienka Boha, aby sa pripomenul v očiach pozemšťanov....a možno i v očiach mimozemšťanov.
Zdravili sme si. Nič viac, postupne po spoznaní nedosahovala moju vzdelanostnú úroveň a stala sa príliš všednou. Nepochybne je od Boha, i ten časom zovšednel. Iba čas, ten je stále aktuálny, ten je stálou horúcou novinkou na stránkach každého denníka, hoci len miniatúrnym vydaním. Čas robí z dieťaťa klamára a zlodeja. Z farára tučniaka a z mníšky osobu bez tváre. Ani kameň nezostane kameňom, ke´d sa na neho vrhnú roky času. Ak by som vedel, že zo mňa vyrastie to veľké nič, snažil by som v detstve viac. Ráno som otvoril oči a nebo bolo prenádherne sivé. Rozpamätával som sa na noc, mesačná, ale zahmlená, Boh mi chce niečo povedať, to je viac než isté. Že ma to nenapadlo predtým. Ale včera som na lúke nakradol hrsť margarétok, namietso slnka a podobne.
V ničnerobení, ktoré som započal včera, som pokračoval i dnes. Toľko vecí chcem stihnúť, ale ešte predtým trošku oddýchnem. Preto prišla, preto som ju smel opäť vidieť. Jej orieškové oči však uz svietili falošnou zelenomodrosťou a vlasy vyzerali ako tie moje, len o pol metra dlhšie. Nebola sama, ale ja som nikoho okrem nej nevidel. Bola iná. Nepamätám tváre, ani čísla, ani kedy ma matka narodeniny, ale viem, že bola iná. Zrazu nebola všednou, vlastne, akoby ona mohla byť niekedy všednou? Boky rozšírené materstvom a vlastný starý domček, ktorý nepotreobal opravu. To bola ona. Krásna a svätá. Zmenilo sa veľa, iba ona. Prišla mi kázať o Bohu. Vedel som, vedel, že mi chce Boh niečo z času na čas vyčítať. Ale netušil som, že vie, kde som si ukryl srdce.
