Napriek nečakane optimistickému vývoju koronakrízy v Európe, a na Slovensku zvlášť, sme sa dosiaľ nedočkali ani len jasného plánu na otvorenie škôl a škôlok. A tak kým veriaci sa už môžu v kostoloch stretnúť, aby si vypočuli Slovo pánovo, dokonca bez dodržania obmedzení v počte osôb na plochu, deti a študenti zostávajú doma.
Jedným z prvých kritických dôsledkov bolo zavedenie administratívnych maturít – žiaci stredných škôl zmaturujú takpovediac kontumačne, na základe doterajšieho prospechu. Zmaturuje teda každý žiak. Navrhovaný postup sa asi dá odôvodniť výnimočnosťou situácie. A tí študenti, ktorí v štúdiu budú chcieť pokračovať, nakoniec prejdú sitom pri prijímačkách na univerzity.
Výrazne horšia situácia je pri prechode žiakov zo základných škôl na stredné. V návrhu, aby sa od prijímacieho konania upustilo a vzali sa do úvahy iba známky zo základnej školy, vidím viacero úskalí.
Najväčšiu váhu v „administratívnom site“ tvoria známky. Ich základným problém však je, že sú z jednotlivých základných škôl absolútne neporovnateľné. Sú školy lepšie aj slabšie, nakoniec sa stačí pozrieť na výsledky Testovania 5 či 9, ktoré odhalia značné rozdiely. Ale na každej škole, dokonca v rámci každej triedy je tlak, aby boli tí najlepší hodnotení čo najlepšie a zároveň sa zachovávala istá hierarchia. Tak sa v (skoro) každej triede nájde samý jednotkár, ale aj nejaký ten trojkár či dokonca štvorkár. Známky sa však už mnoho rokov brali ako niečo, čo nie je kritické, pretože skutočné schopnosti žiakov sa nakoniec aj tak ukážu na testovaní a prijímacích skúškach. A teraz zrazu, bez varovania, je všetko inak.
Čo je však možno ešte horšie, navrhovaný systém proste nebude pre niektoré školy fungovať. Opatrenie ministerstva na ôsmych stranách podrobne stanovuje výpočet bodov pre jednotlivých žiakov. Celý tento výpočet však stratí zmysel, ak sa vám na školu prihlási viac samých jednotkárov, ako je kapacita triedy. Do hry tak nutne musia vstúpiť tzv. ďalšie kritériá.
Body môže škola udeliť za umiestnenia na predmetových olympiádach, športových či umeleckých súťažiach, medzinárodných a celonárodných umiestneniach (v čom?) a pridáva sa vlastné kritérium školy (bez akéhokoľvek určenia). Celkovo je možné prideliť viac bodov ako za známky. Ťažko však očakávať, že škola bude naraz odmeňovať vedecké, umelecké i športové výkony. Je nejasné, ako sa majú vopred definovať umiestnenia na medzinárodných a celoštátnych podujatiach (typ, rozsah, umiestnenie), rovnako ako posledné voľné kritérium. V zásade by sa možno dali formou peer-review ohodnotiť informácie obsiahnuté v prihláškach, avšak definovať vopred exaktné kritériá je nemožné.
Výsledok je ten, že každá škola nejako nadefinovala kritériá a zostáva jej len dúfať, že na základe nich dokáže nejako rozhodnúť. Úspechom bude, ak sa výber vôbec podarí, o tom, či bol spravodlivý a rozumný sa ani nemá zmysel baviť. Pre tých žiakov, ktorí sa nedostanú na svoju vysnívanú strednú školu to bude o to trpkejšie.
Že nastavenie kritérií je pre riaditeľov stredných škôl neľahkou úlohou sa ukáže aj pri porovnaní dvoch elitných gymnázií, Gamče a GJH. Prvá zvolila maximalistický prístup, keď berie do úvahy až sedem predmetov a body prideľuje aj za všetky možné olympiády. Za prospech sa tak dá získať 429 bodov (ak som dobre počítal), za olympiády 620 (aj keď šanca, že niekto skončil na prvých piatich miestach v okrese v desiatich rôznych súťažiach je malá) a ďalších cca 50 bodov navrch za Matematickú olympiádu. Fakt, že v niektorých okresoch sa mnohých olympiád ani len nezúčastní 5 detí, kým v iných je poriadna tlačenica, zostáva bez povšimnutia.
GJH sa k úlohe postavilo inak. Udelí maximálne 303 bodov za známky, 100 bodov za olympiády a ďalších 100 bodov za Matematickú olympiádu a korešpondenčný seminár. Dala tak maximálnu možnú váhu svojim prioritám. Drží však, na rozdiel od iných škôl v rukách veľký tromf – ešte pre pandémiou stihla zorganizovať školské kolo korešpondenčného seminára, ktoré by sa rátalo do prijímačiek aj podľa „starého“ systému, takže v istom zmysle si spravila skúšky už v predstihu.
Obe školy majú jasný cieľ, vybrať tých najlepších z množstva žiakov, ktorí sa im hlásia. Zvolili však úplne odlišné prístupy – Gamča preferuje žiakov, ktorí mali jednotky aj z predmetov, ktoré nepatria k ich preferovaným a robili všetky možné súťaže. GJH v maximálnej miere potláča známky a preferuje výsledky z jednej, najlepšej olympiády a k tomu vlastné dáta z matematiky. Až nasledujúce roky zrejme ukážu, ktorý prístup bol lepší.
Dalo by sa namietnuť, že žijeme ťažké časy a musíme voliť krízové riešenia. Možno by však nezaškodilo priznať si, že nebudú fungovať na 100% a povoliť skutočné prijímačky nie len v prípade umeleckých a športových škôl, ale aj v prípadoch, ak záujem výrazne prevyšuje možnosti školy. Rovnako, ako sa to tak trochu potichu plánuje pri prijímačkách do osemročných gymnázií.
Navrhovaný systém prijímania však okrem krátkodobých neblahých následkov bude mať aj dlhodobý, dovolím si povedať, devastujúci vplyv. Ani v súčasnosti známkovanie neprebiehalo optimálne a existovali tlaky na učiteľov, aby známky upravili k lepšiemu. Dalo sa im však relatívne dobre odolávať s argumentom, že známky na vysvedčení nie sú podstatné, žiaci a študenti sa ukážu na testovaniach a skúškach. S novým systémom (spolu s rečami o tom, že ak sa ukáže ako fungujúci, mohol by sa zachovať aj do budúcnosti) sa však tlak výrazne vygraduje. Už počujem tú otázku na učiteľa: Naozaj mu chcete pokaziť život? Pre jednu zbabranú písomku z fyziky sa teraz nedostane na gymnázium? Čo tam potom, že ak dostane nezaslúženú jednotku, zaberie miesto niekomu, kto by si to zaslúžil viac. Čo oči nevidia, to srdce nebolí.
Ako úplný fetiš mi pripadá ministerský bonus pre samých jednotkárov. Priznám sa, na základnej škole som k nim patril. Cítil som ohromný tlak na to, aby som si pred koncom roka „opravoval“ známky, či už z prírodovedy, alebo, čuduj sa svete, z telocviku. Predstava, že niekto nedokáže ako piatak hodiť kriketovou loptičkou predpísanú vzdialenosť a preto sa nedostane na vysnívaný bilingvál mi pripadá komická, keby nebola tak tragická.
Myslím si, že momentálne existuje len jedno dobré riešenie. Resp. dvojica opatrení:
Jasne deklarovať, že známky hrajú v tejto situácii významnú úlohu, lebo iné vstupy nemáme. Do budúcnosti by však nemal existovať plán známky v podstatnej miere využívať, aby nevznikol tlak na učiteľov ich upravovať smerom k lepšiemu. To sa týka ako prijímačiek, tak maturít.
Povoliť školám usporiadať prijímacie skúšky v prípade, ak kritériám na prijatie na základe prospechu a vedľajších kritérií vyhovie väčšie množstvo študentov, ako je kapacita školy. To sa môže týkať len malého počtu škôl, do ktorých sa však hlásia tí najlepší študenti a bolo by hriechom obetovať celý jeden ročník talentov.
A keď už sme pri talentoch a navrhovaných opatreniach... zatvorenie škôl bolo spojené aj so zrušením všetkých predmetových olympiád a iných postupových súťaží pre študentov. V danom momente to bolo pochopiteľné, ale kriticky to zasiahlo systém v čase, keď sa mali konať celoštátne kolá a výbery do reprezentácie. Dnes, keď sa postupne otvárajú možnosti aj pre športovcov, nevidím dôvod, prečo by nemohli začať prebiehať aj predmetové súťaže za rovnakých podmienok ako záverečné skúšky na školách. Aby sme nemuseli reprezentačné družstvo na medzinárodný turnaj skladať po Skype.
