Covid-19 prináša situácie, ktoré by sa ešte pred pár týždňami javili ako úplne nepredstaviteľné. Cesty i regály v obchodoch sú prázdne, o to plnšie komory tých prezieravejších. Školopovinné deti zostali doma a o čo viac radosti z toho majú oni, o to menej rodičia. Nie vždy a každý môže ako home-office hrať spoločenské hry či chodiť na prechádzky, a mnoho iných možností nezostáva.
A tak prišlo aj na učenie. Rodičia listujú v učebniciach a pracovných zošitoch, prehľadávajú internet, pomoc ponúka dokonca aj televízia so svojou uči-telkou. Tí šťastnejší z nás, ktorí získali zadania či testy priamo zo školy, dostávajú týmto unikátnu možnosť ponoriť sa hlbšie do toho, čo sa vlastne naši žiaci učia. A priznám sa, neraz som sa v duchu musel pýtať: „Načo je toto dobré?“.
Priznávam bez mučenia, slovenčina ako predmet mojich detí okolo mňa dosiaľ prechádzala bez veľkého povšimnutia. Preto som privítal testy, ktoré mi pristáli v mailovej schránke a stránku po stránke som si ich začal dávkovať. Vzorové riešenia som pod heslom „Chráňme naše lesy“ nevytlačil, nemôže byť predsa problém zvládnuť piatacke učivo.
Z omylu som sa dostal veľmi rýchlo. Nič nepomohlo pravidelné počúvanie „Slovenčiny na slovíčko“ ani fakt, že študentom na skúškach poctivo opravujem ich niekedy až neuveriteľnú kreativitu pri používaní i/y (už som sa dozvedel aj to, že týmto prístupom študentov urážam). Netušil som, že tŕstie nie je pomnožné podstatné meno (ako nohavice), ale hromadné, takže tŕstí môže byť aj viac. Nevadí, veď človek sa učí celý život.
Ale to bol len začiatok. Tušíte, ako správne nazvať obyvateľa Pustých Úľan? Pustoúľanec či Pustoúľančan? Slovník vo Worde to samozrejme vie, ale skutočne na tomto stojí a padá schopnosť dorozumieť sa po slovensky?
Pištoľ, stôl, telefón, kvet – ktoré slovo do riadka nepatrí? Pištoľ, samozrejme, ale že by to malo byť kvôli tomu, že je ženského rodu, to by ma skutočne nenapadlo....
Pokračujeme ďalej, prechádzame k poézii. Akýže žáner použil básnik pre text v ukážke? Tu nepomôže ani Wikipédia, vraj modlitba. A bonus: Ktorý názov by si vybral pre báseň z ukážky? Štyri možnosti na výber, len jedna je „správna“. Prečo, to mi, pravdupovediac, uniká.
Nevdojak sa vo mne vynárajú tie menej príjemné spomienky na svoje základo-školské časy. Na množstvo nezmyslov, ktoré sme museli absolvovať, lebo si to niekto vymyslel. Na úžasné „samadiktanty“ na ruštine, kde bolo strategicky výhodné ťažké slová radšej ani neskúšať písať, či písomky z dejepisu, kde sme na kúsok papiera písali roky k diktovaným historickým udalostiam. Na otázku „Čo tým chcel básnik povedať“, na ktorú žiadna odpoveď nebola dosť dobrá. Akosi som dúfal, že tieto časy už sú za nami, ale zjavne som sa mýlil.
Uvedomujem si, že z titulu povolania a praxe pravdepodobne mám do istej miery zaujatý pohľad. Napriek tomu som ale presvedčený, že rovnako v matematike tak aj v slovenčine sa dajú nájsť pekné a rozumné veci, ktoré má zmysel deti a študentov učiť (a skúšať). A dajú sa nájsť aj veci, ktoré pokladám za nezmysly a vychytávky, ktoré sú žiakom doslova a do písmena nanič.
Že sa aj slovenčina dá robiť rozumne ukazuje napríklad test z Testovania 5 z roku 2019. Hoci som pri niektorých otázkach zaváhal, pri každej z nich som mal pocit, že má zmysel sa ju pýtať a poznať na ňu odpoveď. Rovnako tak sa dajú aj pri matematike či fyzike vymyslieť úlohy, že rozum zostáva stáť – nie nadarmo vzniklo pomenovanie „veda o dosadzovaní do vzorcov“.
Súčasnú krízu môžeme brať aj ako príležitosť. Prehodiť výhybku, urobiť nečakané zmeny. Zvýšiť efektivitu v práci, venovať sa viac rodine. Ale aj, sediac pri našich deťoch sa lepšie pozrieť, čo a ako sa učia. A potom sa možno aj pýtať, či to tak má byť. Či im tie úlohy a testy skutočne niečo prinášajú a posúvajú ich vpred, alebo v nich len vytvárajú odpor voči škole a učeniu ako takému.
Zabrať pritom treba na všetkých úrovniach. Na najvyššej prekopať osnovy a zamyslieť sa, či skutočne je každý jeden bod nevyhnutný a nutný. A či je reálne ich všetky absolvovať v rámci hodinových dotácií, ktoré sa neustále znižujú. No a celkom dole zasa pochopiť a akceptovať, že nie pre každého žiaka je každý predmet tým vyvoleným a pracovať s obsahom učiva aj testov tak, aby ich hodiny bavili a mali zmysel.
