Od 1. júla 2010 začne v Bielorusku platiť prezidentský dekrét, ktorý má zastaviť prístup na nepohodlný server. Vláda cez špecialne centrum bude kontrolovať a následne cenzurovať internet aj každú zahraničnú tlač. Vládne orgány rozhodnú, ktorá zahraničná tlač sa bude môcť ditribuovať v krajine. V prípade nepohodlných internetových informácií pre Lukašenkov režim bude nariadené, že internetová stránka musí byť do 24 hodín zablokovaná.
V súčasnosti je jediným informačným prostriedkom pre opozíciu v Bielorusku internet, pretože opozícia nemá prístup do televízie, do rozhlasu a nemôže publikovať ani v novinách. Mladí ľudia vydávajú samizdaty, spravodaje a bulletiny, ktoré sa distribuujú po celej krajine. Z Poľska vysiela cez satelit bieloruská televízia, ktorej obsah pripravujú bieloruskí novinári.
Toto sa nepáči prezidentovi Lukašenkovi, a preto pripravil zákon na kompletnú kontrolu informácií. Vláda zistila, že ľudia sa pre informácie hromadne obracajú na internet a pred voľbami budú internet využívať ešte častejšie. Od 1. júla už nebude mať Bielorusko žiadne slobodné média.
24. februára 2010 plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu v Bruseli navštívili prezidentka Zväzu Poliakov v Bielorusku Andzelika Borys a Alexander Milinkievič, laureát Ceny Andreja Sacharova za rok 2008, aby vyjadrili obavy nad ohrozením demokracie v Bielorusku a požiadali EÚ o pomoc. Predstavitelia Rady a Komisie vystúpili s vyhlásením o situácii v Bielorusku, o ktorom bude Európsky parlament hlasovať na marcovej schôdzi v Štrasburgu.
Prečo nemôže byť Bielorusko demokratické?
Bielorusko je 10-miliónová post-sovietska krajina, kde vládne autoritatíny prezident Alexander Lukašenko, ktorý si vďaka totalitnému vládnutiu vyslúžil prezývku "Posledný diktátor v Európe" a udržiava v krajine, v ktorej velí už tretie volebné obdobie, atmosféru strachu a napätia.
S bieloruskou opozíciou sa spája meno jej vodcu Alexandra Milinkieviča, profesora fyziky a nositeľa Sacharovovej ceny za rok 2008. Viacero ľudí z bieloruskej opozície pochádza z akademického prostredia. Vôbec prvú demokratickú opozičnú organizáciu založili traja predstavitelia z Akadémie vied. Bieloruskú opozíciu podporujú prevažne mladší, vzdelaní a infomovaní Bielorusi, ktorí si želajú smerovanie krajiny do Európskj únie. Je to len asi tretina obyvateľstva. Apatia spoločnosti a strach ostatných obyvateľov z represálií nahráva Lukašenkovi.
Dohoda o partnerstve a spolupráci, o ktorej Európska únia rokovala s Bieloruskom nikdy nevstúpila do platnosti. Bielorusko nie je ani členským štátom Rady Európy. Európska únia má preto obmedzené možnosti ovplyvniť konanie Lukašenka. Zasa treba počkať, kedy Rusko postraší Lukašenka zvyšovaním cien surovín na svetové ceny a ten sa opäť obráti k Európskej únii. Až potom bude môcť Európska únia podmieniť dialóg s Bieloruskom prísnymi požiadavkami na konkrétne kroky smerom k slobode médií.