Veľmi živo si pamätám atmosféru s oranžovými šálmi v Európskom parlamente počas a po oranžovej revolúcii na Ukrajine, ktorá mala silnú odozvu na celom svete. Rovnako ako ukrajinský ľud aj my, poslanci Európskeho parlamentu sme prežívali revolučnú eufóriu oranžovej revolúcie veľmi živo a emotívne.Hlavne my, poslanci z postkmunistických krajín sme veľmi rozumeli ukrajinskému ľudu. S britským kolegom Charlesom Tannockom, ktorý bol veľmi zanietený pre Ukrajinu, spolu s Poliakmi Jerzy Buzekom, Jacekom Saryuszom- Wolskim, Marekom Siwiecom, Zbignevom Zaleskim, Adrianom Severinom z Rumunska, Rebeccou Harms z Nemecka a ďalšími kolegami sme tvorili výborný tím. Prežili sme mnoho nezabudnuteľných chvíľ s našimi ukrajinskými partnermi z Verchovnej Rady. Pripravili sme niekoľko významných správ, ktoré boli schválené v Európskom parlamente. Pripravili sme aj stanovisko k asociačnej dohode a podklady k začatiu rokovaní o bezvízovom režime, angažovali sme sa za urýchlenie dohôd o malom pohraničnom styku, snažili sme sa o vytvorenie dobrých susedských vzťahov aj v oblasti študijných programov a stáží ukrajinských študentov v európskych inštitúciách. Rok 2008 bol 75. výročím haldomoru na Ukrajine, genocídy stalinovského totalitného režimu v rokoch 1932-33 proti ukrajinskému národu, ktorá si vyžiadala životy približne 10 miliónov Ukrajincov. Pripravili a prijali sme rezolúciu EP k uznaniu hladomoru za genocídu stalinovho totalitného režimu voči ukrajinskému národu aj v pléne EP. Bola som jednou z autorov tohto uznesenia.
Každý rok sa minimálne dvakrát konali zasadnutia parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ-Ukrajina striedavo na pôde EP v Bruseli alebo v Štrasburgu a na pôde Verhovnej Rady v Kyjeve.
Trikrát som sa zasadnutia parlamentného výboru EÚ-Ukrajina zúčastnila v Kyjeve. Vo februári 2007 sme rokovali aj na Donecku a v októbri 2008 v Sevastopole a na Jalte. Stretli sme sa niekoľkokrát s Viktorom Juščenkom, s Júliou Tymošenkovou aj s Viktorom Janukovyčom. Spojenci v oranžovej revolúcii Viktor Juščenko a Júlia Tymošenková sa rozchádzali od začiatku v názoroch a bolo mi jasné, že dlhodobo sa nedá v napätí pracovať. Ich politický rival Viktor Janukovyč trpezlivo vyčkával a dočkal sa. Zvíťazil a stal sa prezidentom Ukrajiny. Veď platí osvedčené: "Tam, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí"
Doneck je prevažne priemyselná a banícka oblasť Ukrajiny. Stretli sme sa tu s predstaviteľmi miestnej a štátnej správy a navštívili sme niekoľko významných metarulgických podnikov. Všade bolo cítiť pro ruskú orientáciu.
Autonómna republika Krym je neuralgická otázka Rusko-Ukrajinských vzťahov. Na Jalte sme sa stretli s predstaviteľmi štátnej moci a samosprávy, ale aj so zástupcami novinárskej obce a zástupcami NGO.
Autonómna republika Krym je teritóriom, kde ukrajinská štátna a politická moc doteraz nie je v plnej miere etablovaná, a ktorá zároveň predstavuje aj jednu z neuralgických otázok rusko-ukrajinských vzťahov. Prítomnosť ruskej federácie sa prejavuje nielen cez čiernomorskú flotilu, ale aj mimoriadnou aktivitou finančných a záujmových skupín v hospodárstve poloostrova so silným prepojením na ruské hospodárske kruhy, ktoré pôsobia predovšetkým v oblasti stavebníctva, turistického ruchu a v tranzitnom obchode.
Približne dve tisícky penzionovaných dôstojníkov Čiernomorskej flotily Ruskej federácie má aj ukrajinské občianstvo. Títo obyvatelia Sevastopola, ktorí sú v mnohých prípadoch nielen občanmi Ukrajiny, ale aj Ruskej federácie, predstavujú stabilnú spoločenskú bázu pre udržanie vplyvu Ruskej federácie.
Súčasťou nášho programu bolo aj stretnutie so zástupcami Medžlis, najvplyvnejšej organizácie Tatárov na Ukrajine. Po druhej svetovej vojne zabrala domy a majetok násilne deportovaných Tatárov a iných etnických skupín výrazná časť rusko-jazyčného obyvateľstva. 200 000 Tatárov ešte stále žije v exile. Mustafa Džemilev, predseda Medžlisu nám podrobne opísal životné osudy Tatárov, problémy s chýbajúcou legislatívou o reštitučných nárokoch Tatárov, problémy v oblasti vzdelávania v materinskom jazyku. Tatári v súčasnosti nemajú záujem o vyhrotenie konfliktu s ruskou väčšinou, ktorá za podpory rôznych polovojenských organizácií a štátnych orgánov má značnú prevahu. Zástupcovia tatárskej menšiny majú eminentný záujem na integrácii Ukrajiny do EÚ.
Presvedčila som sa o tom, že Ukrajina je politicky rozdelená na východ a na západ. Inak vnímali ľudia pri našich stretnutiach Európsku úniu v Kijeve, inak v Donecku na východe krajiny, inak v Sevastople a inak na Jalte. Pokiaľ Tatári v Sevaspole boli zapálení pre vstup Ukrajiny do európskych štruktúr, ľudia v Donecku na východe krajiny boli skôr naladení proti EÚ a zapálení pre Rusko. Súčasné vnútropolitické turbulencie na Ukrajine sú vnímané verejnosťou a politikmi ako normálny stav vývoja demokratického štátu, preto súhlasím s názorom, že nie je šťastné robiť politiku, ktorá rozdelenie krajiny ešte viac prehlbuje. Podľa výskumov verejnej mienky asi polovica Ukrajincov vidí nebezpečenstvo vypuknutia konfliktu s Ruskom. Vačšina by chcela zvýšiť bezpečnosť Ukrajiny, ale nevníma NATO ako garanta bezpečnosti. Skôr by uvítali silnejšiu, ale samostatnú Ukrajinu. Dnes treba zobrať na vedomie, že Ukrajina si v demokratických voľbách zvolila pro-rusky orientovaného prezidenta Viktora Janukoviča, ktorý vstup Ukrajiny do NATO nepodporuje a bude pracovať na ozdravení plynárenských vzťahov svojej krajiny s Ruskom. Taktiež povolí, aby Čiernomorská flotila zostala v prístave Sevastopol aj po roku 2017.
Aj na základe mojich osobných skúseností získaných na Ukrajine, názorov mojich priateľov na Ukrajine a hlavne po prezidentských voľbách a inaugurácii nového prezidenta Viktora Janukovyča 25. februára 2010 sa často zamýšľam nad otázkou: Kam budeš kráčať Ukrajina? Qou vadis Ukrajina?
Som toho názoru, že EÚ musí byť pripravená technicky aj finančne podporiť úsilie Ukrajiny, v prípade že sa rozhodne pre pro-európske smerovanie. EÚ má šancu poskytnutím perspektívy členstva priblížiť Ukrajinu k hodnotám, na ktorých je EÚ založená. Od EÚ bude závisieť , či sa Ukrajina vráti ku svojej sovietskej minulosti, alebo bude pokračovať v demokratizácii krajiny. Bude však záležať na Ukrajine, ako sa rozhodne.
